BRATISLAVA. Trenčiansky útočník Andrej Kollár je zvyknutý na štvrté tretiny pre médiá. Novinárov nikdy nesklame, vždy má zásobu jadrných prirovaní či srdcových výpovedí. „Neunavuje ma to, vždy sa rozbehnem, hokej je farebná hra emócií, ktoré by však vždy mali mať hranice,“ hovorí 31ročný absolvent fakulty ekonomiky a manažmentu na Nitrianskej univerzite. Jeho o šesť rokov starší kamarát a hokejový kapitán Ján Pardavý korčuľujúci v podobnej špičkovej forme nežiarli, že okolo Koláča je vždy najväčší strapec mikrofónov.
„To je v poriadku. Andy je v kabíne prezývaný aj ako básnik Špína zo seriálu o Angelike.“
Sám útočník s dlhou kľučkou a často aj smolou v koncovke spomína, že slohové práce v škole obľuboval: „Vždy som niečo vypotil, písanie mi nerobilo utrpenie.“ Kollár po trinástich rokoch vylovil aj tému svojej maturitnej písomky zo slovenčiny: Lepšia je mladosť vrabca ako skúsenosť dravca. Alebo naopak?
V každom prípade sa do pätnásťročného dejepisu play off plného verbálnych prestreliek a osočovaní zapíše ako filozof, ktorý uprostred vybičovanej série s Martinom vyhlásil nevídanú zmenu – cestu pokory.
