LHASA, BRATISLAVA. Čínska armáda včera prechádzala ulicami tibetského hlavného mesta Lhasa a vyzývala účastníkov násilných protivládnych protestov, aby sa dobrovoľne prihlásili. Po vypršaní ultimáta, ktoré dala čínska vláda demonštrantom, sa začalo v Tibete podľa britského denníka Times zatýkanie. Vojaci zadržali desiatky mladých tibetských mužov a žien, ktorým spútali ruky za chrbtom a naložili ich do nákladných vozidiel.
„S tými, ktorí sa neprihlásia dobrovoľne, sa drsne vyrovnáme,“ citovala BBC šéfa tibetskej autonómnej vlády Qiangbu Puncoga. V Lhase bol cez deň pokoj, väčšina ľudí nevychádzala zo svojich domovov.
Protesty však pokračovali v ostatných tibetských provinciách. Niekoľko študentov univerzity pre etnické menšiny podľa agentúry Reuters protestovalo aj v Pekingu. Polícia ich z miesta demonštrácie odvliekla.
Peking podcenil situáciu
Najväčšie násilné protesty v Tibete za posledných dvadsať rokov vypukli v tomto himalájskom regióne po tom, ako vláda zakročila proti pokojnej demonštrácii budhistických mníchov. Pred pol rokom rovnako budhistickí mnísi rozpútali vlnu demonštrácií v Barme, ktoré však vojenská junta potlačila.
Číňania rovnako zakázali prístup na niektoré internetové portály, a preto sa čísla o počte obetí týždňových nepokojov rôznia. Čínske úrady hovoria o 16 mŕtvych, podľa tibetskej exilovej vlády zomrelo v Tibete až 80 ľudí.
Neporiadok a chaos v Tibete predstavujú podľa týždenníka Economist pre čínsku vládu veľký problém. Päť mesiacov pred letnou olympiádou v Pekingu protesty naštrbili imidž stability v krajine.
„Zbúralo to starostlivo budovanú ilúziu, že Tibeťania sú šťastní a radi prijímajú peniaze a progres od Číny,“ napísal Economist. Čínske tajné služby si tiež pokazili reputáciu, keď sa ukázalo, že neboli schopné odhadnúť nebezpečenstvo nepokojov a zlyhali pri ochrane svojich občanov v Lhase.
Európska únia vyzvala obidve strany na zastavenie násilia. Čínsky zásah neohrozí jej doterajší postoj k olympijským hrám. Ich bojkot nie je podľa Bruselu správnou odpoveďou.
Tlaky na Tibet
Čínske úrady v posledných rokoch zvyšovali svoj tlak na budhistické kláštory v Tibete v snahe odrezať tibetské duchovenstvo od exilovej vlády a dalajlámu v Indii. Vláda v Pekingu zašla až tak ďaleko, že chce zasahovať aj do výberu ďalšieho dalajlámu. Komunistická strana vydala nariadenie, ktorým si prisvojila právo rozhodovať o ďalších reinkarnáciách.
Peking si poisťuje kontrolu nad Tibetom aj masívnym prísunom čínskych imigrantov, ktorí po dostavbe železnice vedúcej priamo do Lhasy doslova zaplavili strechu sveta. Mnísi tvrdia, že Číňania a turisti ničia ich kultúru a tradície.
„Bolo len otázkou času, kedy sa niečo zomelie,“ povedal agentúre AP expert z Kolumbijskej univerzity, Robbie Barnett.
Tibeťanov berú ako barbarov
Fotograf Pavol Breier sa do Tibetu vracia už od roku 1987. Lhasa sa podľa neho čoskoro vytratí zo svetových médií a nič sa nezmení.
Patrí Tibet Tibeťanom?
„Všetky funkcie zastávajú Číňania a Tibeťania sú gastarbeitri vo vlastnej krajine. Berú ich ako barbarov.“
Akú pozíciu majú mnísi?
„Náboženstvo je dominantné. Všetko sa vždy organizuje z kláštorov. Aj revolúciu v roku 1959 začali mnísi.“
Čínske úrady tvrdia, že mnísi sa násilím spreneverili svojmu náboženstvu.
„Mnísi nikdy nevyvolali násilie, to boli pokojné protesty. Len prerástli do situácie, keď sa zapojili bežní civilisti. Číňania to chceli čím skôr aj kvôli olympiáde zlikvidovať a použili tvrdú silu.
A obrátilo sa to proti nim.“
Je Čína úspešná v snahe o asimiláciu?
„Mladých Tibeťanov zlomili konzumom. Toho sa bojí aj dalajláma, že keď sa nezachová kultúra, zostanú len v rezervácii a budú ich ukazovať turistom ako atrakciu. Ako severoamerickí Indiáni.“
Ako ďaleko Čína zájde?
„Podľa skúseností z minulosti armáda dostane situáciu pod kontrolu. S mníchmi veľké starosti nemajú. Nie sú násilní, takže ich rozoženú. Ľudia sú neorganizovaní. Je to otázka pár dní, aby protesty silou potlačili úplne.“
Nepomohol by väčší tlak zo zahraničia?
„Tibet bol doteraz nezaujímavý, nie je tam žiadna ropa. Tak ich nechali napospas. Číňania si z medzinárodného tlaku veľké starosti nerobia.“
Majú Tibeťania šancu, že záujem sveta niečo zmení?
„O chvíľu to prehrmí a o Tibet sa budú zaujímať iba ľudskoprávne organizácie. Ľudia zo západu sa o pol roka znovu vrátia ako turisti. Jediná šanca by bola, keby sa zmenila samotná Čína zvnútra.“
Juraj Koník
Slovenských politikov Tibet nezaujíma
Oficiálnej podpory od Slovenska sa Tibet zatiaľ nedočkal. Vládni politici mlčia. Protest organizuje tretí sektor.
Namiesto vládnych politikov vyjadrujú solidaritu Tibetu len mimovládne organizácie. Na dnes zorganizovali protest pred čínskou ambasádou v Bratislave. Vyzvali ľudí, aby prišli protestovať proti zásahu v Lhase a za dodržiavanie ľudských práv v Číne.
Oficiálne sa k udalostiam v Lhase vyjadrilo len ministerstvo zahraničných vecí. Premiér Robert Fico na otázky SME, čo si o zásahu čínskych jednotiek proti demonštrantom myslí, neodpovedal. Vicepremiér pre ľudské práva Dušan Čaplovič zase hovorí, že väčšinu demonštrantov v Lhase využili.
Znepokojené ministerstvo
Ministerstvo zahraničných vecí napísalo, že správy o nepokojoch prijalo so znepokojením. Vyzvalo na upokojenie situácie a jej doriešenie bez použitia násilia tak, aby nedochádzalo k stratám na ľudských životoch. Chce, aby sa udalosti prešetrili.
„Samotné znepokojenie Slovenska situáciu v Tibete nevyrieši,“ reagovala hovorkyňa Amnesty International Slovensko Monika Navrátilová. „Medzinárodné spoločenstvo, a teda aj slovenské elity by mali zaujať jednoznačné stanovisko, ktoré by tvrdé zásahy odsúdilo.“
Oficiálne ostré odsúdenie udalostí v Tibete očakával aj predseda parlamentného výboru pre ľudské práva László Nagy z SMK.
„Celý svet vie, že v Číne dochádza k potláčaniu základných ľudských práv a nejde len o okupáciu Tibetu,“ povedal.
Bojkot olympiády je extrém
Nagy hovorí, že medzinárodné spoločenstvo by malo viac zatlačiť na Čínu a využiť všetky svoje prostriedky. Bojkotovanie letných olympijských hier považuje za krajné riešenie. „Asi treba dať Číne ešte šancu, aby sa polepšila.“
Proti bojkotu je aj Čaplovič, podľa ktorého by sa tým svet vrátil o 20 až 30 rokov späť. Spomína si na 80. roky, keď športovci najskôr odmietli ísť na hry do Moskvy a potom na revanš do USA. „Olympijská myšlienka s tým nemá nič spoločné,“ hovorí.
Odmietavo sa k bojkotu stavia aj Slovenský olympijský výbor. Športovci do Pekingu pocestujú. „Využívanie hier, ktoré sú veľmi sledované verejnosťou, pre politické účely nepovažujeme za správne,“ povedal predseda SOV František Chmelár. „Riešenie je na politikoch,“ dodal.
Veronika Šutková
Tibetu sa zastali demonštranti po celom svete. Politici sú ticho
Prejavy solidarity voči Tibeťanom častoukončili obuškya slzotvorný plyn.
Na viacerých miestach sveta pokračovali aj včera masové demonštrácie na podporu Tibetu. Polícia zasiahla tvrdo nielen v Nepále a Indii. Slzotvorný plyn a obušky využili policajti aj v Paríži, keď sa demonštranti pokúsili vymeniť vlajku na čínskej ambasáde za tibetskú .
Hlas ulice prehlušil politikov
V Bruseli aktivisti pálili čínske vlajky, polícia však ráznejšie nezasiahla. Tibet na nedeľnej demonštrácii v Prahe podporil aj Václav Havel.
Diplomati sú zväčša zdržanliví. Jasne na prepustenie zadržaných Tibeťanov vyzvala iba americká šéfka diplomacie Condoleezza Riceová. Podľa Spojených štátov ide v Tibete o jasný zásah proti „pokojnému prejaveniu názorov“. Austrálsky premiér Kevin Rudd, známy svojimi dobrými vzťahmi s Pekingom, podľa ABC News požiadal Čínu, aby „sa kontrolovala“.
Nemecko, Francúzsko a Japonsko sa presnému pomenovaniu vinníka a diania v Tibete vyhli. V oficiálnych stanoviskách apelovali na dodržiavanie ľudských práv.
Česko Tibet rozhádal
Násilie v čínskej provincii vnieslo spory do českej poslaneckej snemovne. Poslanci zo skupiny priateľov Tibetu navrhli hlasovanie o rezolúcii na podporu tibetského ľudu. Proti sú komunisti a časť sociálnych demokratov. Šéf ČSSD Jiří Paroubek už v nedeľu podľa Lidových novin povedal, že nevidí dôvod, prečo by sa mala krajina zaoberať Tibetom.
Reakciu Pekingu, naopak, odsúdil český prezident Václav Klaus, protibetské stanovisko prijala aj vláda. Mirek Topolánek sa zatiaľ podľa ČTK lístky na olympiádu nechystá vrátiť.
(jk)