LHASA, BRATISLAVA. Kúdole dymu z horiacich obchodov, prevrátené autá, prázdne ulice, výstrely zbraní. Takto opisuje situáciu v hlavnom meste Tibetu týždenník Economist. Zatiaľ čo čínska vláda ubezpečuje, že vojaci nepoužili zbrane a situácia v Lhase je už pokojná, britský novinár James Miles vidí veci inak.
Jediný žurnalista, ktorý je na mieste najväčších protestov v Tibete za posledných dvadsať rokov, dostal povolenie ešte pred vypuknutím nepokojov.
Číňania zľahčujú situáciu
„Vojaci, dovtedy ozbrojení obuškami, začali obsadzovať tibetskú starú štvrť už s puškami v rukách. Tibeťania, ktorí do nich predtým hádzali kamene, sa stiahli. Jeden z vojakov namieril zbraň aj na mňa, keď som vystrčil hlavu spoza rohu, aby som lepšie videl,“ napísal Miles pre Economist.
Streľba sa cez víkend ozývala z úzkych uličiek mesta, kde hliadky pokračovali v zásahu proti protestujúcim. Miles tvrdí, že väčšina Tibeťanov sa zavrela doma zo strachu pred zabitím. Keď videli mŕtve telá ležiace pred väznicou Drapči, kde v piatok explodovala bomba, rozhodli sa nevychádzať. Miles sám pozoroval situáciu v Lhase zo strechy hotela, v ktorom je ubytovaný, ale aj tam sa už dostali vojaci.
V Lhase Miles nemá žiadnych západných kolegov. Pre čínske médiá informujú o situácii v Tibete len dvaja reportéri štátnej agentúry Nová Čína.
Novinári agentúry opisujú vojakov ako tých, ktorí použili iba slzotvorný plyn.
K zbraniam v podobe nožov, palíc, kameňov a zápalných fliaš sa uchýlili podľa nich naopak demonštranti. Každá správa sa končí citáciou miestnych vládnych autorít, ktoré obviňujú dalajlámu zo sprisahania.
Informácie sa pre čínske embargo získavajú zahraničným novinárom veľmi ťažko. O včerajších nepokojoch v provincii Sečuán, kde sa do protestov zapojili aj tibetskí študenti, sa Tibetské centrum pre ľudské práva a demokraciu, sídliace v Indii, dozvedelo cez telefonáty očitých svedkov.
Polícia zbila a pozatýkala asi 40 študentov tibetskej strednej školy v okrese Maertang. Rádio Slobodná Ázia financované Američanmi sa tiež spolieha na očité svedectvá, ibaže tých je málo, keďže ľudia sa radšej skrývajú zamknutí doma.
Trpia aj nevinní Číňania
Napriek obvineniam z konšpirácie, za násilnosti v uliciach Lhasy môže najmä tvrdá odpoveď Číny na pokojné protesty mníchov. Tie sa začali minulý pondelok pri 49. výročí protičínskeho povstania.
Tibeťania si vyventilovali svoju frustráciu, nahromadenú za roky tvrdej politiky od Pekingu, na čínskych vojakoch. „Ich explózia nenávisti bola intenzívna a šokujúca. Zaútočili na vojenské vozidlá, podpaľovali autá,“ napísal Miles. Najviac si to odniesli obchody etnických Číňanov, ktorí v rámci asimilačnej politiky Pekingu prichádzajú do Tibetu v desaťtisícoch, pretože tu majú lepšie podmienky na podnikanie.
