Práve uplynulý piatok, v deň pre moslimov sviatočný, sa v čečenskej metropole Groznom uskutočnil zápas medzi Krídlami Sovietov zo Samary a miestnym čečenským klubom Terek.
Mimochodom, pomenovanie podľa rieky, ktorá odnepamäti oddeľuje čečenské podhorie od ruských stepí. Terek tvorí hranicu medzi ruským pravoslávím a kaukazským islamom. Hranicu medzi malými horskými národmi zakladajúcimi si na kmeňovo-etnickej príslušnosti a veľkým, mnohonárodnostným ruským kolosom. Názov protihráča Krídla Sovietov asi nie je potrebné viac vysvetľovať.
Išlo o prvý futbalový zápas hraný v Groznom za posledných 14 rokov. Nomenklatúrne čečenské vedenie nastúpilo v plnom počte.
Čečeni mohli konečne hrať futbal. Akurát sa im to nejako vymklo z rúk. Slávny Terek prehral so Sovietmi 0:3.
Kadyrov a jeho policajné komandá sa síce bili do pŕs, že úspechom je už len prežitie všetkých hráčov a návštevníkov, ale sklamanie bolo neprehliadnuteľné.
Veď pre zápas zmobilizovali všetkých ozbrojencov, vypli mobilné spojenie, aby sa teroristi nemohli medzi sebou dohovárať, futbalistov a fanúšikov vozili na štadión v obrnených autobusoch. Dokonalá ukážka mierového normalizačného života.
Prezident Kadyrov všetko zorganizoval dokonale. Dopravu, ostreľovačov, políciu, ale na výsledok stretnutia zabudol. Možno nerátal, že by jeho športovci nemuseli uspieť. Voľby s výsledkom 99,9 percenta za toho, koho Kadyrov určí, sa tentoraz nezopakovali.
Bola to najväčšia lekcia, akú mu vyššia moc, ktorá celkom určite tentoraz zasiahla, mohla uštedriť.
