BAGDAD, TEL AVIV. Päť rokov od spojeneckej invázie je Irak jedným z najnebezpečnejších miest na svete. Tvrdí to Amnesty International aj správa Červeného kríža.
Samotní Iračania sa tiež sťažujú na svoj život, ale začínajú byť už aj jemne optimistickí. Všeobecne platí, že šiiti a Kurdi sú v Iraku spokojnejší, kým sunniti naopak. Vyplýva to z prieskumu BBC. Ten tiež ukázal, že vyše polovica Iračanov označuje svoj život za „dobrý“.
„Dobrý“ život v Iraku je aj o nedostatku pitnej vody, elektriny, nezamestnanosti, biede (40 percent Iračanov má menej ako dolár na deň), nútenom presídľovaní, slabom zdravotníctve a násilí. Na to doplatili životom desaťtisíce Iračanov.
Koľko ich zomrelo počas invázie hlavne po tom, čo sa Irak stal terčom teroristických útokov a čo sa medzi sebou začali zabíjať sunniti a šiiti, sa zrejme nikdy nebude vedieť. Odhady sú veľmi rôznorodé - od 48tisíc až po viac ako pol milióna mŕtvych. Iracké ministerstvo zdravotníctva uvádza číslo 150tisíc.
„Za Saddáma sme nemali veľké platy, ale služby boli primerane drahé a bolo bezpečne. Teraz máme slabé platy, a všetko ide na vodu, plyn, potraviny. Neušetríme nič,“ cituje USA Today irackú ženu v domácnosti z Bagdadu. Tá napriek sťažnostiam patrí medzi tie šťastnejšie.
V ostatných častiach Iraku koluje vtip o mužovi, čo ho „potriaslo“ elektrické vedenie. Jeho žena na to povedala: „Vďaka Alahovi, máme elektrinu.“
Nedostatok základných vecí a nefungujúci komunálny servis, napriek tomu, že do Iraku tečú desiatky miliónov dolárov, podľa miestnych analytikov naznačuje, že v krajine vládne korupcia a centrálna vláda je neschopná. „Neverím, že pre vládu je také ťažké zabezpečiť základný servis. Namiesto toho radšej parlament rieši na 50 rokovaniach, či odstrániť hviezdy z vlajky,“ posťažoval sa pre AFP nemenovaný obyvateľ Iraku.
