BRATISLAVA. Ľudia s vysokými zárobkami tento rok po prvý krát pocítia takzvanú milionársku daň. Dotkne sa všetkých, ktorí vlani zarábali mesačne v hrubom nad 47,6 tisíca korún. Parlament ešte v roku 2006 schválil, že tí, ktorí zarábajú viac, nebudú môcť využiť nezdaniteľnú časť základu dane v plnom rozsahu. Niektorí dokonca stratia na ňu nárok úplne. To v skutočnosti znamená, že do verejného rozpočtu budú musieť doplatiť v niektorých prípadoch aj niekoľko tisíc korún.
Zmena v zákone síce platila po celý minulý rok, no vopred sa nedá presne odhadnúť, koľko pracovník zarobí. To, či daňovníkovi odpočítateľná položka klesne, alebo nie, prípadne či o ňu príde úplne, sa preto zisťuje až po skončení roka.
Vtedy sa už vie, kto a koľko vlani zarábal. Výšku nezdaniteľnej časti a tým aj výslednú daň zistí pracovník cez ročné zúčtovanie dane, ak oň firmu požiadal, alebo pri podávaní daňového priznania.
Najviac v Bratislave
Milionárska daň sa dotkne podľa niektorých odhadov asi 80-tisíc ľudí. Jej konkrétne dosahy však budú z prípadu na prípad rôzne. Napríklad ľudia s priemerným mesačným hrubým príjmom 50-tisíc korún budú musieť za minulý rok doplatiť viac ako tisíc korún.
Tí, ktorí zarábali ešte o desaťtisíc korún viac, doplatia daňovým úradom takmer sedemtisíc korún. Ak niekto zarobil v priemere viac ako 80-tisíc korún hrubého mesačne, nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu a štát mu pri zúčtovaní alebo priznávaní dane zoberie približne 18-tisíc korún.
Na milionársku daň najviac doplatia ľudia v Bratislavskom kraji. Vyplýva to z prieskumu firmy Profesia. V hlavnom meste asi desať percent ľudí zarába mesačne nad 47,6 tisíca korún. Podiel pracujúcich s takýmto a vyšším platom je v ostatných krajoch menej ako dve percentá.
Pri zisťovaní takzvanej milionárskej dane sa vychádza z nezdaniteľnej časti základu dane. Tá bola vlani 95 616 korún. Ten, kto ju môže využiť celú, ušetrí za minulý rok na daniach takmer 18 200 korún. „Ak bol ročný základ dane daňovníka rovný alebo nižší ako 498-tisíc korún, jeho nezdaniteľná časť základu dane sa nezníži,“ povedala Mária Tolnaiová z Daňového riaditeľstva. V takomto prípade má teda pracovník nárok na celú nezdaniteľnú sumu.
Človek s daňovým základom nad 498-tisíc korún (teda stonásobkom životného minima, ktoré platilo 1. januára 2007), nemá nárok na celú nezdaniteľnú sumu.
Aj na manželku
Ľudia s vysokými príjmami prídu aj o odpočítateľnú položku na manželského partnera.
Ak sa manželka stará v domácnosti o deti a nepracuje, môže si manžel znížiť ročný základ dane o 95 616 korún nielen na seba, ale aj na svoju manželku.
Avšak tí, ktorí zarábajú viac ako 80-tisíc korún mesačne v hrubom, si budú môcť odpísať na manželku menej. Pri tomto príjme začína nezdaniteľná suma klesať. Nárok na ňu stratí daňovník pri zárobku 112-tisíc korún hrubého mesačne.
Milionárska daň
Postihne zamestnancov, ktorí vlani zarobili v priemere viac ako 47,6 tisíca korún mesačne.
Títo ľudia podľa výšky príjmu čiastočne alebo úplne stratia nárok na nezdaniteľnú časť základu dane.
Dotkne sa najmä zamestnancov. Tí si nemôžu od hrubého zárobku odratávať rôzne druhy daňových výdavkov, iba zdravotné a sociálne odvody.
Po ročnom zúčtovaní dane alebo podaní daňového priznania budú musieť doplatiť štátu na daniach v niektorých prípadoch až 18-tisíc korún.
Čo sa dá odpísať z daňového základu
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
Vlani bola 95 616 korún. Počíta sa ako 19,2-násobok životného minima, ktoré platí k 1. januáru. Minulý rok bolo životné minimum 4980 korún. Každý rok však rastie, v januári bolo 5130 korún. Znamená to, že tento rok bude mať väčšina daňovníkov nezdaniteľnú sumu 98 496 korún.
Na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť má daňovník právo bez ohľadu na to, z čoho príjem dosiahol a koľko mesiacov v roku odpracoval. Od januára 2007 však platí obmedzenie pre príjem. Nezdaniteľnú sumu si môže uplatniť iba ten, kto mal minulý rok daňový základ nižší ako 496-tisíc korún. Zodpovedá to hrubému mesačnému príjmu zamestnanca v priemere 47,6tisíca korún. Ten, kto mal základ dane vyšší, stráca nárok na nezdaniteľnú položku čiastočne alebo úplne.
Podnikatelia si nezdaniteľnú časť uplatnia až v daňovom priznaní. Oproti zamestnancom sú vo výhode. Od daňového základu si môžu odpočítavať rôzne výdavky. Preto milionárska daň postihne hlavne zamestnancov.
Nezdaniteľná časť základu dane na manželku/manžela
Daňovník ju môže využiť, len keď jeho manželský partner, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, nemá vlastný príjem.
Počíta sa rovnakým spôsobom ako základná odpočítateľná položka. Vlani si tak daňovníci mohli na manželku odpísať 95 616 korún. Ak partner príjem má, ale je nižší ako 95 616 korún, môže si daňovník od základu dane odrátať rozdiel medzi nezdaniteľnou časťou a partnerovým hrubým príjmom. Do vlastného príjmu patrí aj materská, ale nie rodičovský príspevok či povinné odvody, ak si niečo privyrobí. Táto nezdaniteľná suma nie je pre všetkých. Strácajú na ňu nárok tí, ktorí v priemere zarobia mesačne v hrubom nad 80-tisíc korún. V praxi to znamená, že nezdaniteľná časť na manželku sa pre niektorých daňovníkov zníži či o ňu prídu úplne.
Dobrovoľné príspevky na penziu v treťom pilieri
Daňovník si môže znížiť základ dane o úspory v treťom pilieri. Ide o príspevky do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, na špeciálne dlhodobé sporenie v podielových fondoch, životnej poisťovni, banke či u obchodníka s cennými papiermi.
Bez ohľadu na výšku zaplatených príspevkov si môže od základu dane odrátať najviac 12-tisíc ročne. Ušetrí tak zhruba dve tisícky na dani. Daňovník je povinný splniť súčasne dve podmienky. Šetriť musí aspoň desať rokov a penziu z tretieho piliera začne poberať až potom, keď dovŕši 55 rokov.
Príspevky na zdravotné a sociálne poistenie
Zamestnanci platia odvody 13,4 percenta z hrubej mzdy. Živnostníci vyše 47 percent z ich vymeriavacieho základu. Ten sa vypočíta ako rozdiel ich príjmov a daňových výdavkov. Odvody sa potom platia zhruba z polovice tohto rozdielu.
(ľja)
