PRAHA, BRATISLAVA. Českí sociálni demokrati tento týždeň prehrali už druhú bitku
na Ústavnom súde. Po tom, čo im v stredu súd zrušil časť Zákonníka práce v prospech odborov, vo štvrtok zamietol ich návrh na zrušenie Ústavu pre štúdium totalitných režimov.
Sociálni demokrati tvrdili, že inštitúcia, ktorá má skúmať nacistickú a komunistickú históriu, môže dezinterpretovať dejiny. O vedení ústavu rozhoduje Senát, kde má väčšinu ODS premiéra Mirka Topolánka. Súd zamietol aj námietku ČSSD, že roky 1948 až 1989 nemožno označiť paušálne za totalitu.
Vo vedení ústavu aj naďalej nemôže sedieť bývalý komunista.
Riziko zaujatosti
Do zákona o zriadení ústavu sa dostala jediná „kozmetická“ zmena. Kým doteraz mohol Senát odvolať člena vedenia, ak nepracoval „riadne“, teraz tak bude môcť urobiť, ak nepracuje viac ako pol roka.
„Nebezpečenstvo tohto ústavu je, že nevznikol na vedeckej báze, ale z vôle súčasnej garnitúry, čo sa podobá na obdobie spred roka 1989, keď existovala jediná oficiálna štátna historiografia,“ povedal SME historik Pavel Mücke z konkurenčného Ústavu pre súčasné dejiny.
Riaditeľ ústavu pre výskum totalít Pavel Žáček naopak tvrdí, že budú ako dosiaľ pracovať nestranne. „Zmysel ústavu je neodškriepiteľný. Takéto inštitúcie sú všade v krajinách bývalého sovietskeho bloku,“ dodal. Ústav pre výskum totalitných režimov vznikol podľa vzoru slovenského Ústavu pamäti národa. Návrh na zrušenie ústavu podali v novembri ešte pred jeho oficiálnym vznikom poslanci ČSSD a komunistickej strany.
Nepohodlné informácie
Ústav kritizovali aj počas voľby prezidenta vo februári. Žáček vtedy zverejnil, že poslanec ČSSD Evžen Snítilý figuruje v registroch komunistickej kontrarozviedky. Ten napriek nevôli ČSSD hlasoval za Václava Klausa. Sociálni demokrati vtedy tvrdili, že ústav môže slúžiť na vydieranie a politický tlak.
