BRATISLAVA. Čas na priznanie dane sa dá predĺžiť. Daňovníci môžu daňový úrad požiadať, aby mohli dane priznať a aj zaplatiť neskôr ako 31. marca, keď je podľa zákona posledný termín na priznanie dane.
Právo požiadať o odklad má každý. „Zo zákona tak treba urobiť najneskôr 15 dní pred posledným termínom na podanie daňového priznania,“ povedal finančný manažér poradenskej spoločnosti McGrath&Arthur Karol Borik.
Daňovníci sa teda o odklad môžu usilovať už len do pondelka 17. marca. Daňový úrad nemusí každému vyhovieť.
Zahraničné ospravedlnenie
Bežným daňovníkom, ktorí zarábali iba na Slovensku, môžu úrady povoliť najviac trojmesačný odklad na priznanie aj zaplatenie dane, teda najneskôr do konca júna. Tí, ktorí zarábali v zahraničí, sú vo výhode. Majú nárok na šesťmesačný odklad.
O odklad treba požiadať písomne. Neplatí sa za to žiaden správny poplatok. Daňovník v žiadosti musí uviesť, prečo o odklad žiada a riadne to zdôvodniť.
„Daňový subjekt žiadosť predkladá miestne príslušnému daňovému úradu, pričom uvedie dôvody odkladu a lehotu, o ktorú žiada predĺžiť podanie priznania,“ povedala hovorkyňa Daňového riaditeľstva Iveta Adamíková. Žiadosť by mala takisto obsahovať aj základné údaje o daňovníkovi, ako meno, daňové identifikačné číslo alebo rodné číslo.
Stačí, keď ju daňovník pošle poštou, nemusí s ňou osobne prísť na úrad. „Pri posudzovaní lehoty na podanie žiadosti správca dane prihliada na dátum uvedený poštovým podnikom na obálke písomnosti,“ povedal Borik.
Odvolať sa nemožno
Správca dane posudzuje každú žiadosť individuálne. Nemusí sa vždy stotožniť s argumentmi daňovníka a žiadosť môže aj odmietnuť.
Vlani z približne 14-tisíc žiadostí daňové úrady neuznali asi tisícku. Dôvodmi, ktoré úrady nezvyknú odmietnuť, môžu byť napríklad nečakaný odchod do zahraničia, vážna choroba, ktorá si vyžiada hospitalizáciu, alebo ak doklady potrebné na výpočet dane zadrží polícia.
O žiadosti o predĺženie lehoty na priznanie dane by mal úrad rozhodnúť najneskôr do konca marca. Ak by z rôznych príčin odpoveď nedostal, musí daňovník podľa Jany Paulenovej z firmy D.P.F priznanie podať v riadnom termíne.
Daňové úrady zvyčajne odpoveď pošlú. Daňovník ich rozhodnutie musí považovať za konečné. „O predĺžení lehoty na podanie daňového priznania vydá daňový úrad rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať,“ povedal Borik.
Daňový úrad zvykne uznať:
priznanie daňovníkovi robí daňový poradca,
zárobky zo zahraničia,
veľké množstvo dokladov, ktoré nie možné správne a včas zaúčtovať,
odklad odporučený audítorom.
Daňový úrad neuzná:
konateľ je dlhodobo v zahraničí a nemá kto podpísať daňové priznanie,
účtovníčka nebola schopná zostaviť účtovnú závierku a podať daňové priznanie,
počítač, v ktorom sa viedlo účtovníctvo, sa pokazil,
strata alebo odcudzenie účtovnej a daňovej dokumentácie.
Pokuty a finančné sankcie si daňovníci nemôžu odpočítať od základu dane.
Ak daňovníci nestihnú podať daňové priznanie včas, teda najneskôr do konca marca, hrozia im pokuty. Ľudia za tento prehrešok musia zaplatiť najmenej tisíc korún, firmy dvetisíc. Najvyššia pokuta za neskoré priznanie dane je pol milióna korún. Pokutu dostane aj ten oneskorenec, ktorý nemusí štátu doplácať žiadnu daň.
V prípade, že daňovníci daň nepriznajú ani po marci a musí ich na to vyzvať daňový úrad, pokuty sú vyššie. Môžu sa vyšplhať až na jeden a pol milióna korún.
Ak daňovníci nezaplatia dane včas, alebo zaplatia menej ako mali, úrad im vyrubí sankčný úrok. Ten sa môže pohybovať od 1,5- do 4-násobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska, ktorá je v súčasnosti 4,25 percenta. Z jej násobku sa vypočíta ročný úrok, ktorý sa potom prepočíta na čas omeškania.
Sankčný úrok sa vyrubuje za každý deň, keď platba mešká, najdlhšie však za štyri roky omeškania. „Sankčný úrok a pokuta sa navzájom nevylučujú a pri daňovej kontrole môže správca dane uložiť obe súčasne,“ povedal finančný manažér poradenskej spoločnosti McGrath&Arthur Karol Borik. Sankčný úrok ani pokuta nie sú daňovým výdavkom. Daňovník si nimi teda nemôže znížiť základ dane a ani samotnú daň. Po uložení finančných postihov nezanikajú povinnosti pre daňovníka, za ktoré ho úrad potrestal.
Ak daňovník nedostal odklad a podá priznanie po 31. marci
najmenej: fyzická osoba 1000 korún, firma 2000 korún
najviac môže úrad vyrubiť 500-tisíc korún
Daň neprizná vôbec a vyzve ho na to daňový úrad
najmenej: fyzická osoba 10-tisíc korún, firma 50-tisíc korún
najviac môže úrad vyrubiť 1,5 milióna korún
Neskoro zaplatí daň alebo neodvedie preddavok na daň
4-násobok základnej úrokovej sadzby Národnej banky SR (v súčasnosti 4,25 percenta)
sankčný úrok sa počíta najviac štyri roky a vyrubí sa, len ak je nad 500 korún.
Autor: Ľuboš Jančík © SME
