Vlani som napríklad v japonských novinách veľakrát čítal vetu: "Premiér KY Abe." Pán Abe bol premiérom, ktorý v septembri odstúpil z funkcie a skratka KY znamená "Kuuki ga Yomenai", čo v preklade znamená "Nevie čítať ovzdušie".
Čítanie ovzdušia, alebo vycítenie atmosféry a čítanie medzi riadkami je jednou z najnevyhnutnejších schopností v japonskej spoločnosti. Tam, kde sa stretne pokope veľa ľudí, vždy visí vo vzduchu neviditeľná správa o tom, čo sa od vás očakáva, že budete, alebo nebudete robiť. Alebo čo a kedy, prípadne ako máte či nemáte hovoriť. A od osobnosti stojacej na čele krajiny túto schopnosť očakávajú občania úplne automaticky. Pán premiér Abe však nedokázal čítať ovzdušie dostatočne, preto nenaplnil očakávania. Po roku sa jeho funkčné obdobie predčasne skončilo.
A čo v každodennom živote? Ak sa správate ako uvádzam, potom vás všetci považujú za neschopného čítať ovzdušie. V autobuse sa nahlas rozprávate. Skáčete druhým do reči, nepočkáte, kým dokončia. Pozývate dievča na večeru, ale už dvakrát predtým vás odmietla s tým, že nemá čas, vy však skúšate znova. Alebo sedíte v spoločnosti a váš partner hovorí niečo nevhodné, tak ho diskrétne kopnete pod stolom do nohy, aby stíchol, a on sa namiesto toho nahlas opýta: Čo ma kopeš? Ak ste však schopný vycítiť v rozhovore s niekým z výrazu tváre dotyčného, že bude lepšie zmeniť tému, potom ste človek, ktorý vie perfektne čítať ovzdušie.
Keď pozeráme japonské televízne šou, moja žena ma občas upozorní na mladých ľudí, ktorí podľa nej predstierajú, akí sú milí, pozorní, ohľaduplní, dobrí. Vysvetľujem jej, že oni nepredstierajú, ale vedia čítať ovzdušie, takže sa snažia o hladký priebeh šou, nechcú ju narušiť. Keď niekto ignoruje ovzdušie, nebudú ho mať radi.
Som nasiaknutý spôsobmi japonskej spoločnosti, takže keď mám byť na Slovensku v určitej skupine ľudí, niekedy ma bolí hlava. Ľudia sa napríklad prekrikujú, každý s inou témou. Odrazu niekto začne spievať alebo tancovať, a nakoniec sa celá konverzácia skončí bez toho, aby dospela k nejakému záveru. Ospravedlňujem sa, ak sa niekoho moje slová dotkli, ale toto sú moje najúprimnejšie pocity. Spôsob komunikácie Slovákov medzi sebou na mňa pôsobí ako jeden chaos, ale zaujímavé je, že v tejto krajine to medzi ľuďmi napriek tomu bez problémov funguje. Uvedomil som si jedno: nejde o to, že by títo ľudia nevedeli čítať ovzdušie, oni si jednoducho myslia, že predsa nemusia čítať ovzdušie, keď nechcú potlačiť svoje individuálne želania a potreby.
V Japonsku žijú asi dva milióny cudzincov, a mnohí iní Japonsko opustili so zlými pocitmi. Myslím si, že tí, ktorí nedokázali existovať s Japoncami, boli ľudia, ktorí nevedeli čítať ovzdušie, alebo ho čítať odmietali. Tí, ktorí v Japonsku uspeli, pravdepodobne vedia čítať ovzdušie veľmi dobre.
