Realitné agentúry neexistujú, zato čierny trh s bytmi, agenti, špekulanti a podvodníci prekvitajú. Ceny prudko rastú, pretože ľudia sa snažia získať historické domy v očakávaní, že sa na Kubu vráti súkromné vlastníctvo. Podiel na tom majú aj emigranti, ktorí posielajú z Miami príbuzným peniaze na lepšie bývanie.
Povolí, ale registruje
Kúpa i predaj nehnuteľností sú oficiálne zakázané. Ale na ostrove panuje núdza o byty. Mnoho Kubáncov preto delí svoje obydlia na menšie či mení za väčšie v rámci systému výmen, ktorý funguje desiatky rokov. Niektoré transakcie sú obyčajné výmeny. Vláda ich povoľuje, ale registruje, aby mala prehľad o pobyte každého občana. Ale veľa operácií je nezákonných, jedna strana pripláca druhej za lepšie bývanie.
Veľa Kubáncov žije v bytoch, ktoré patrili ich rodinám pred revolúciou. Iní za strechu nad hlavou vďačia štátu. Ale skoro všetci buď túžia vymeniť bývanie za lepšie, alebo vedia o niekom, kto už anabázu podstúpil.
Akcia guľový blesk
Ako to funguje? Manželom s dvomi deťmi a tretím na ceste je dvojizbový byt v historickej štvrti Havany príliš tesný. Za pomoci agenta vyhľadajú mládenca z vidieka túžiaceho žiť v metropole. Pomôžu mu k malému bytu v čínskej štvrti, ktorého doterajší majitelia - mimochodom majú dom v Miramare, kde žije ich babička - presťahujú do bytu v centre Havany. Ten sa uvoľnil vďaka tomu, že sa jeho nájomcovia rozviedli. Žena je ochotná bývať v mládencovom dome na vidieku, zatiaľ čo jej exmanžel sa sťahuje do historickej štvrti. A rodina, ktorá výmenu iniciovala, sa usadí vo vysnívanom dome v Miramare.
Znie to zložito? Iste. A to vláda vymýšľa ešte ďalšie prekážky v snahe regulovať tento trh rôznymi dokladmi, poplatkami a kontrolami, či sa skutočne menia rovnocenné príbytky. Všetky výmeny musia úrady odsúhlasiť. Ale šance na schválenie zvyšujú poplatky pre úradníkov. Úrady občas transakciám zabránia, ale kontrola je ťažká. "Ľudia by to nemali robiť. Ale vieme, že sa to deje," potvrdzuje právnik a poslanec José Luis Toledo Santander.
Bez hypoték i exekúcií
Pod bdelým okom polície sa stovky ľudí každú sobotu stretávajú na jednej z najživších havanských ulíc El Prado. Niektorí majú tabuľky s popisom čo ponúkajú: okolie, počet izieb, terasa, garáž, teplá voda, vlastná kúpeľňa a plyn. Menej lákavé je variť na plynovej fľaši a používať záchod na chodbe.
Šesťdesiatpäťročný Richardo Aguiar, ktorý býva so ženou, dcérou, zaťom a vnučkou v dvoch izbách v chudobnej štvrti Marianao, hľadá niečo väčšie vo Vedado, vyhľadávanom mieste bližšie k centru. "Bude to ťažké," vraví po oboznámení sa s ponukami.
Vedľa stojí žena, ktorá by si priala vymeniť byt na druhom poschodí v centre Havany za podobný na prízemí, aby nemusela stúpať po schodoch. "Máte svoj systém a my tiež svoj, ktorému dávam prednosť. Nesplácame hypotéky a nehrozia nám ani exekúcie," blysne sa znalosťami o hypotekárnej kríze v USA.
Pravá chvíľa na investovanie
Istá šesťdesiatnička sa zverila, že v posledných 20-tich rokoch vymenila byt 42-krát. "Zbožňujem sťahovanie," hovorí. Ale nejde jej len o zmenu prostredia. Byt opraví a potom predá so ziskom. Podnikanie sa jej darí vďaka príbuzným, ktorí utiekli do Miami. "Pre príbuzných v zahraničí je 20 tisíc dolárov nič, ale tu sa za ne dá zaobstarať pekný byt. Keď dôjde k zmenám, ktoré všetci čakajú, budeš za vodou," tvrdí.
To je aj filozofia realitného magnáta, ktorý opravuje trojizbový byt v centre. Cení si ho na 20 tisíc dolárov, čo je veľa peňazí v krajine, kde mzda býva tisícinou tejto sumy. Ale keby sa na Kubu vrátilo súkromné vlastníctvo, cena bytu by vzrástla päťnásobne. Vďaka zložitej transakcii získal historický dom, ktorý opravuje. Tvrdí, že sa najprv oboznámil s históriou jeho vlastníctva, pretože by sa po Castrovej smrti nerád súdil s vyvlastneným Američanom. Izby prenajíma turistom a kupuje starožitný nábytok, ktorého sa krajania zbavujú. "Teraz je čas kupovať," vraví a na mysli má presvedčenie mnohých Kubáncov, že režim, ktorý prečkal pol storočia, nepotrvá večne. (ČTK)
