Bratislavský hrad by mal do piatich rokov významne zmeniť súčasnú podobu. Rekonštrukcia čaká hradný palác, postaviť by mali dva objekty z čias Márie Terézie - oranžériu a jazdiareň. Pribudne baroková záhrada. Areál by mal získať žiadanú reprezentatívnu podobu. Sprístupnenie niektorých dnes zemou zakrytých pamiatok z obdobia Veľkej Moravy, ako aj využitie obnovených priestorov by mali prilákať verejnosť. Peniaze na obnovu chce dať Národná rada.
Bratislavský hrad je jednou z najvýznamnejších pamiatok na Slovensku. Osídlenie hradného vrchu a hradu je zdokumentované už z obdobia Rímskej ríše. Aj keď sa obnova plánuje najmä podľa jeho vzhľadu z čias Márie Terézie, podľa architektov to neznamená, že nad Bratislavou budeme mať kópiu reprezentačného sídla cisárovnej. "S hradom sa spájajú aj iné významné historické etapy, hodné prezentácie," hovorí architekt Ivan Masár, ktorý má spolu s architektom Petrom Boudom rekonštrukciu na starosti. Okrem baroka k nim patrí obdobie Veľkej Moravy, ako aj stredovek, kedy sa cisár Žigmund Luxemburský rozhodol postaviť si svoje cisárske sídlo v Bratislave a dal na mieste dnešného areálu postaviť gotický hrad.
Zanedbateľná nie je ani úloha hradu v novodobých dejinách Slovenska. V roku 1968 tu podpísali ústavný zákon o československej federácii a v roku 1992 vyhlásili Ústavu.
Každé zo spomínaných období by malo mať na vynovenom hrade aspoň čiastočne svoje zastúpenie.
Obnovu hradu sa rozhodla financovať Národná rada, ktorá areál spravuje. V tomto roku na ňu vyčlenila takmer tristo miliónov korún. Celkové náklady sú rozrátané na jeden a pol až dve miliardy korún.
Začnú v hradnom paláci
V prvej etape, teda do dvoch alebo najviac do troch rokov, by mali obnoviť hradný palác. Na projektoch na obnovu hradného paláca sa pracuje už od roku 2001, začať sa malo už pred piatimi rokmi. Táto časť rekonštrukčných prác je podstatnou časťou zámeru obnovy hradu. Hlavným dôvodom je katastrofálny stavebno-technický stav. No architekti a investor kladú veľký dôraz aj na lepšie využitie paláca a obnovu historického stavu niektorých jeho častí.
Po obnove budú pre verejnosť sprístupnené historické pivnice, ktoré boli doteraz využité ako skladové a technické priestory. V suteréne umiestnia expozíciu dejín Bratislavského hradu, sprístupnia sa originály nálezov z obdobia Veľkej Moravy. Novinkou bude aj využitie druhého poschodia, kde sa uvažuje zriadenie hradnej obrazárne. Na treťom poschodí vytvoria novú reprezentatívnu expozíciu dejín Slovenska, v podkroví budú existujúce depozitáre Slovenského národného múzea pretvorené do podoby otvorených depozitárov, prístupných v určitom režime verejnosti.
Známa expozícia Klenotnica ostáva bezo zmeny, prejde len nutnou opravou, zodpovedajúcou jej veku. Medzi ďalšie novinky patrí nový osobný výťah. Ten zabezpečí bezbariérový prístup do všetkých častí paláca a sprístupnenie ďalších priestorov na prízemí. Novú tvár dostane nádvorie paláca, kde budú obnovené historické fasády.
Oranžéria a jazdiareň
Najväčšie zmeny sú navrhované v severnej časti hradného areálu. Hlavným zámerom je rekonštrukcia barokovej záhrady, ktorá po veľkom požiari zanikla, vrátane prislúchajúcich objektov. Obnovy, alebo skôr znuvupostavenia sa dočká oranžéria, ktorá tu stála v časoch Márie Terézie. Ide o záhradný pavilón, ktorý bude v lete slúžiť na komorné spoločenské a kultúrne podujatia a v zime na prezimovanie teplomilných rastlín zo záhrady.
S novým funkčným využitím, ale v historickej vonkajšej podobe pribudne zimná jazdiareň. "Je to podobná jazdiareň, akú nájdete vo viedenskom Hofburgu. No architektúra bude jednoduchšia. Veľa historických záznamov sa nezachovalo," hovorí Masár. Na rozdiel od Hofburgu bude mať len jeden balkón a využitím určite nebude konkurovať Viedni, kde sa dnes v jazdiarni robia predstavenia lipicánov. Bratislavská jazdiareň bude 42 metrov dlhá viacúčelová sála s kapacitou zhruba šesťsto sediacich divákov.
Prechádzka v záhrade
K oživeniu a zatraktívneniu hradu pre turistov i obyvateľov Bratislavy a blízkeho okolia by mala prispieť najmä už dávnejšie plánovaná obnovená francúzska záhrada. Mala by sa stať miestom na prechádzky a relax. Pod 130 metrov dlhou a 55 metrov širokou záhradou chcú vybudovať jednopodlažnú podzemnú parkovaciu garáž s kapacitou dvesto parkovacích miest. Vjazd bude zo Zámockej ulice. Podzemná garáž nahradí dlhodobo plánovaný, ale napokon nezrealizovaný projekt garáže pod parčíkom oproti budove parlamentu a mala by s definitívnou platnosťou vyriešiť katastrofálnu situáciu v okolí hradu. Slúžiť bude návštevníkom hradu, parlamentu i blízkeho okolia. Bez parkovacích miest podľa architektov nie je možné naplniť zámer priviesť na hrad nový život.
Atrakciou pre návštevníkov by mala byť aj pôvodná podzemná chodba, spájajúca palác s cisternou, ktorá bude obnovená a sprístupnená verejnosti.
Viac priestoru Veľkej Morave
Zmeny čakajú aj hornú východnú terasu. Súvisieť budú hlavne so snahou o lepšiu prezentáciu vykopávok z veľkomoravského obdobia. Plánuje sa pretrasovanie cesty na hranu svahu medzi hornou a dolnou terasou, ktoré otvorí návštevníkom doteraz nepoznané pohľady na mesto a na palác i nové prezentácie archeologických nálezov. V týchto miestach bude pravdepodobne stáť aj pripravovaná jazdecká socha kráľa Svätopluka.
S Veľkomoravským obdobím súvisí aj zámer sprístupniť a prezentovať verejnosti zvyšky drevozemného opevnenia, ktoré sa zachovali v priestore pod bastiónom Leopoldovej brány. Ostatné časti hradu ostanú v podobe, akú poznáme zo súčasnosti, prejdú však podľa potreby väčšími alebo menšími opravami. Obnovy sa nedočká napríklad Tereziánum, kde bývala dcéra Márie Terézie Mária Kristína, ktorej manžel Albert Sasko-Tešínsky bol uhorským miestodržiteľom.
Súčasťou obnovy bude aj komplexná rekonštrukcia slávnostného osvetlenia hradu a hradieb tak, aby sa Hradný vrch stal dominantou v nočnej siluete Bratislavy.
Halka Tytykalová
Doterajšia obnova trvala desaťročia
Prirodzený historický vývoj Bratislavského hradu bol ukončený v podobe, v akej bol po barokovej tereziánskej prestavbe, zničenej katastrofálnym požiarom v roku 1811. Do polovice minulého storočia hradná ruina postupne chátrala, časté boli aj úvahy o jej zbúraní a nahradení novými objektmi.
Obnova hradu je dlhodobý proces. Začali s ňou v 50-tych rokoch minulého storočia, no prvú etapu je možné považovať skôr za fyzickú záchranu hradu. Obnova bola poznamenaná obmedzenými finančnými možnosťami, vyplývajúcimi z politickej a hospodárskej situácie, ako aj relatívnym nedostatkom výskumov, či už archívnych, alebo terénnych.
Spolu so vznikom federálneho usporiadania štátu sa posilnil význam Bratislavy. Hrad sa stal miestom štátnej reprezentácie a Slovenské národné múzeum tu umiestnilo reprezentatívne expozície. Sprvu sa situácia riešila čiastkovými interiérovými úpravami, ale začiatkom osemdesiatych rokov prevládol názor, že vzhľadom na obmedzenia, ktorými bola poznačená prvá etapa rekonštrukcie, je potrebné pokračovať v jeho obnove druhou etapou.
Doteraz boli zrekonštruované niektoré časti areálu, najviditeľnejšou obnovou bola rekonštrukcia požiarom zničenej budovy na západnej terase podľa pôvodných plánov a zachovaných zvyškov.
