TEHERÁN, TEL AVIV. Iránci dnes volia parlament. Neočakáva sa revolúcia - voľby by mali vyhrať konzervatívci, ktorí si víťazstvo vopred poistili diskvalifikáciou mnohých reformných kandidátov. Hrať sa bude skôr o to, koľko obyvateľov islamského štátu príde k volebným urnám.
Boj o účasť
Iránska vrchnosť chce svetu demonštrovať národnú jednotu a pripravenosť Iráncov stáť za ňou v konfrontácii so Západom. Tá sa nateraz odohráva v rovine ekonomických sankcií, ktorými svet trestá Irán za neochotu zastaviť obohacovanie uránu.
Agentúra AFP napísala, že štátne médiá sa posledné dni pred voľbami snažili presviedčať Iráncov, aby prišli voliť. Pred štyrmi rokmi bola volebná účasť len niečo okolo 50 percent, Iráncom preto púšťali vlastenecké piesne a ukazovali zábery na davy čakajúce pred volebnými miestnosťami.
Iránske repete
Či to zaberie, je otázne. Isté je podľa iránskeho sociológa Hamída Režú Džalaipura len jedno. „Nový parlament bude opakovaním súčasného,“ povedal pre libanonský denník Daily Star s tým, že reformisti zostanú v menšine.
Ich kandidáti totiž môžu kandidovať len na menej ako polovicu kresiel v 290-člennom parlamente. „Tieto voľby sú podľa nás nespravodlivé.
O 160 z 290 kresiel sa rozhodlo už pred nimi,“ vyhlásil pre Reuters reformný kandidát Mistafa Tajzadí. Na nedemokratickosť celého volebného procesu upozornili aj Spojené štáty, podľa ktorých Iránci nedostanú skutočnú možnosť slobodne prejaviť svoju vôľu.
Washington a Teherán sa už roky prekárajú pre iránsky jadrový program a nikto zatiaľ nezmietol zo stola možnosť, že by sa mohli „zraziť“ aj vojensky.
Konzervatívci a reformisti
Parlamentné voľby, v ktorých súťažia dva konzervatívne a dva reformné bloky (Irán nemá politické strany v západnom ponímaní), sú aj o tom, ako sa vyrovnať s ťaživou ekonomickou situáciou. Inflácia je 19-percentná, nezamestnanosť rastie a zložito sa žije hlavne chudobe v iránskych mestách. Reformisti to spájajú s politikou konzervatívneho prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda, ktorého ostrá rétorika aj nekompromisná „jadrová“ politika vovádza Irán do čoraz väčšej izolácie.
Referendum o prezidentovi
Voľby sú čiastočne aj o Ahmadínedžadovi a jeho sankciách na obhajobu prezidentského titulu na budúci rok.
Hoci sa dnes očakáva víťazstvo konzervatívcov, dôležitejšie bude, ktorí konkrétni kandidáti sa do parlamentu dostanú. V konzervatívnej frakcii je totiž aj veľa nepriateľov prezidenta či ľudí sklamaných vývojom ekonomiky, či prílišným ťahom prezidenta na radikálnych klerikov.
Iránsky parlament má na regionálne pomery rozsiahle právomoci, aj keď sú limitované kompetenciami konzervatívnej Rady strážcov, ktorá má právo vetovať akúkoľvek legislatívu.
