Divadelný režisér Rob napíše k zlatej svadbe svojich rodičov životopisnú revue. Teraz sa s nimi plaví na Panenské ostrovy. Vonku sa strhne víchrica, ktorá ho zmetie do mora. Podarí sa mu zachytiť na brvne a pristáť na akomsi ostrove.
Takto sa začína román holandského spisovateľa J. Bernlefa Stratený syn (Európa, preložila Marta Maňáková, doslov Adam Bžoch, Bratislava 2007). Autor, vlastným menom Hendrik Jan Marsman (1937), napísal už celý rad kníh, preložených do viacerých jazykov. Jeho hrdina je celkom nepraktický človek, produkt modernej civilizácie, ktorý sa naraz ocitne pred nultou hodinou vlastnej existencie, keď sa musí naučiť aj tie najjednoduchšie veci, aby prežil.
Bernlef jeho príbeh zmnožil o viaceré dramatické prvky a celú situáciu vystupňoval ešte paradoxom, že hoci na ostrove nie je použiteľné takmer nič, stroskotanec tu nájde všetko, ale rozbité, skazené, zdemolované. Rob tu nájde kopu písomností, z ktorých sa dozvedá, s čím a ako sa v minulosti obchodovalo, ba natrafí aj na potravinové konzervy, ktoré mu na krátky čas poslúžia. Bernlef rozkošne opísal Robovu koexistenciu s papagájom, čo vykrikuje francúzske slová, i so psom, čo tu ostal po bývalých obyvateľoch. Okrem týchto dvoch živých tvorov natrafí Rob aj na veľkú reklamnú figurínu v plavkách, vystrihnutú z kartónu, a na svoje prekvapenie zistí, že je to fotografia jednej z jeho herečiek, istej Suzan, ktorej potom začne písať listy perami, čo zostali pri papieroch.
Tieto listy sú ďalším kľúčovým pásmom románu. Rob sa tu totiž Suzan zdôveruje so zážitkami a poznatkami, ktoré získal pri zbieraní materiálu o svojich rodičoch, keď začal pracovať na onej jubilejnej revue. Listy pre Suzan mu pomáhajú vidieť vlastný život ako „štruktúrovaný celok“ a v tomto celku sa odohrávajú tiché konflikty medzi rodičmi, vznikajú rozličné napätia, názorové rozdiely, vychádzajú na povrch vzťahy medzi príbuznými, aby sa napokon odhalilo nečakané tajomstvo: vysvitne totiž, že Rob nie je synom svojho otca, ale svojho strýka.
Bernlef šikovne narafičil túto odhaľovačskú scénu ako vypointovanie príbehu, ktorý má aj ďalšiu pointu, keď muž už nevládze bojovať so svojím poraneným telom a hynie na pobreží ostrova.
Román má zaujímavú kompozíciu: autorské pásmo obsahuje vecné informácie o ostrove, pásmo rozprávača príbeh Roba, pásmo postavy zasa listy pre Suzan, pričom autor účinne stavia na kontrastoch. Medzi najkrikľavejšie patrí scéna, keď sa nahý Rob ocitne v pozícii pravekého človeka, ktorý nemá ani oheň, ani vodu, ani potravu, no rozličné civilizačné výdobytky ležia pred ním, ale zničené. To zároveň vyvoláva kontemplácie o čase, bytí v samote a v spoločnosti.
Autor však svoj román nepreťažil filozofovaním, aj keď podnetných myšlienok je tu dosť. Napríklad tá, že syn v jeho románe je vlastne stratený dvojnásobne.
Autor: Jozef Bžoch Autor je literárny kritik
