Veľké mestá ponúkajú dostatok priestoru ľuďom, ktorých životnou prioritou je stratiť sa v anonymite. Pre Georgea Edaljiho, syna kňaza a nevýraznej Škótky, ktorý vyrastal v malej dedinke v 19. storočí uprostred Anglicka, to však bol neuskutočniteľný sen.
Tento hrdina, či jeden z dvoch hrdinov románu britského autora Juliana Barnesa pôsobil na svoje okolie zvláštnym dojmom pre svoj výzor a nezvyčajné správanie. Zo všetkého na svete mu najviac záležalo na poriadku a stereotype advokátskej práce, za ktorou dochádzal do Birminghamu.
Doyle sa často angažoval vo verejnom živote
Nevýrazný George si napriek tomu získal pozornosť celej Británie, keď bol nespravodlivo odsúdený za mrzačenie zvierat. Hoci sa snažil prostredníctvom rôznych petícií ministerstvu vnútra svoje meno očistiť, k morálnej náprave mu pomohol až Arthur Conan Doyle, v tom čase už preslávený románopisec a autor príhod svojského detektíva Sherlocka Holmesa.
Julian Barnes spojil vo svojom románe fakty, fikciu a nepopierateľný rozprávačský talent. Čitateľovi ponúka okrem paralelnej biografie týchto rozdielnych mužov aj obraz Británie zo začiatku 20. storočia s jej predsudkami zaťaženou spoločnosťou, neschopnou políciou a nekompetentnými súdmi.
Barnes vykresľuje Doyla nielen ako spisovateľa žijúceho v tieni jednej zo svojich postáv, ale najmä ako skutočného pokrokového viktoriána, lekára a dobrodruha, ktorého nepokojná povaha potrebovala stále nové výzvy.
Doyle sa angažoval vo verejnom živote ešte pred Edaljiho prípadom. Vďaka svojmu lekárskemu vzdelaniu a pozornému sledovaniu článkov v novinách pomohol usvečiť napríklad vraha, ktorý svoje manželky topil vo vani, pričom ich smrť vydával za zlyhanie srdca.
Justičný omyl, humor, irónia a nadhľad
V Edaljiho prípade však po prvýkrát použil postupy svojho románového detektíva a zabezpečil dôkazy a svedectvá, ktoré dokázali Georgeovu nevinu. Rovnako ako Emile Zola v Dreyfusovej afére, aj Conan Doyle písal o tomto prípade do novín, kde verejnosti podával dôkazy o skorumpovanosti a neefektívnosti anglického právneho systému a koloniálnej veľmoci vyčítal jej pokrytectvo, prízemný rasizmus a xenofóbiu.
Barnes napísal viac než len dickensovský historický román. Príbeh nie je len o justičnom omyle, ale najmä o dvoch protagonistoch, a hoci k nim je autor chápavý, ich konanie často ironicky kritizuje a Doylovo zanietenie pre vyšetrovanie a konšpiračné teórie posudzuje s humorom a z nadhľadu.
George Edalji sa do britských dejín práva síce nezapísal ako výnimočný advokát a odborník na železničné právo, vďaka medializácii jeho prípadu však vznikla inštancia odvolacieho súdu. Ale z exotického mena v poznámke pod čiarou urobil ozajstného človeka až Julian Barnes.
Recenzia/kniha
Julian Barnes: Arthur & George. Odeon, Praha, preklad Zora Wolfová.
Autor: Aňa Ostrihoňová Autorka je publicistka
