vni technického rozvoja.
Okrem výstavby nových obydlí sa preto intenzívne renovujú aj tie staré. Najmä mladí, ktorí na nové nemajú, ale chcú tiež slušne bývať, kupujú staršie byty a usilovne investujú do ich prerábky. Narážajú na nevôľu susedov, zvlášť dôchodcov, ktorí väčšinu dňa trávia doma.
Zvýšený stavebný ruch, často nevyhnutný a veľmi hlasný sprievodný rachot napriek ospravedlňujúcej výveske na vchodových dverách vyvoláva v týchto ľuďoch zlosť, ktorú náležite dávajú na známosť. Nevedia sa vcítiť do role mladých susedov ani tých trochu starších, uvedomujúcich si poslednú šancu na úpravu starého bytu tesne pred dôchodkom, lebo potom už na ňu nebudú mať prostriedky.
Je to škoda. Medzi susedmi sa neutvorí nijaký príjemný vzťah, fungujúci napríklad ešte v obciach a malých mestách. Starší sa možno nevedomky stávajú iniciátormi vzájomnej neznášanlivosti a odporu, akoby nechceli tušiť, že možno už v blízkej budúcnosti pomoc tých nových budú potrebovať.
Lebo nikto z nás nevie, kedy ho zastihne vážna nevoľnosť či iná, možno dlhodobejšia nepríjemnosť, v ktorej si bez dobrých a slušných susedov sotva poradí.
Autor: Mária Šišuláková, publicistka
