BRATISLAVA. Keď 88–ročného herca, divadelného pedagóga a teoretika pred troma týždňami hospitalizovali v nemocnici, mal na domovskej scéne v pražskom Národním divadle rozrobenú úlohu v Donovi Juanovi, ktorý mal mať tento týždeň premiéru. Chystal sa aj na ďalšiu z repríz Cyrana z Bergeracu. Popri tom stíhal hosťovať ešte v divadle Na Vinohradech vo Višňovom sade.
Radovana Lukavského (na snímke ČTK) už na javisku neuvidíme. Zomrel po ťažkej chorobe, v úctyhodnom veku.
Kolegovia z divadla ho volali kniežaťom českého herectva, považovali ho za džentlmena, mali radi jeho noblesu. Ako hlboko veriaci človek chcel byť hercom – Božím sluhom, nie gašparom, píše o ňom jeho dcéra v súvislosti s knihou Rozhovory s dědečkem.
Lukavský sa herectvu začal venovať ešte v detstve na ochotníckych scénach. Potom vyštudoval konzervatórium a Filozofickú fakultu UK v Prahe. Po vojne spoluzakladal študentské divadlo DISK, v roku 1946 sa stal členom Městského divadla na Královských Vinohradech, neskôr Městských divadel Pražských. Od roku 1957 pôsobil vyše polstoročia v Národním divadle. Stvárnil tu desiatky významných postáv a uplatnil sa aj ako režisér. Jednou z jeho najslávnejších úloh sa stal Hamlet.
Pracoval aj pre rozhlas, televíziu, hral v desiatkach filmov (Král Šumavy, Vyšší princip, Stříbrný vítr, F. L. Věk.). Bol známy aj ako recitátor, vyučoval na konzervatóriu, DAMU aj FAMU. V roku 1995 sa stal profesorom herectva, o rok neskôr získal cenu Thálie.
Autor: ea
