BRATISLAVA. „Doteraz som vo svojich filmoch zachytával viac atmosféru, tentokrát je to viac o príbehu,“ tvrdí režisér Daniel Rihák. Na diváka, ktorý nevidel jeho predchádzajúce krátke filmy (Teplo, ktoré nemám rád, Dni, Natočme ten západ slnka), by to tak nemuselo pôsobiť. Atmosféra, ktorá sa pohybuje na škále chlad – citlivosť – precitlivelosť, je to, čo tento film charakterizuje.
Smog je okno do života hudobníka Jakuba, ktorý symbolizuje dnešnú dobu. Vymýšľa triviálne melódie do tupých reklám, pomáha nahrať hit speváčke, ktorá má iné prednosti než hlasový odtieň, stretáva sa pritom s vymletým šéfproducentom, so svojou rozkošnou dcérou a jej mamou, ktorá kedysi bola jeho manželka a teraz vie už len vyplazovať zdvihnutý prostredník.
Čo máš za problém?
Smog je metafora na súčasnoť, v ktorej sme zahltení vizuálnymi aj akustickými vzruchmi a ruchmi, ktorá je znečistená bizarnou a chladnou komunikáciou, kde vládnu sterilné sklené kaviarne, a kde sa okolie s nepochopením pýta: čo máš za problém? A do toho všetkého doba kričí, že sme pozadu, aj keď sme rýchli a rýchlejší.
Kamera si nepokojne blúdi, známi herci dobre hrajú – Robo Roth v hlavnej postave, Táňa Pauhofová ako speváčka, z Romana Luknára a Jozefa Pročka srší arogancia sebavedomých vulgárnych machov.
Napriek tomu, že nedostali honorár alebo len malý, Rihákovu ponuku hneď prijali. Vraj sa im páčil scenár. Na tom s Rihákom spolupracoval (podobne ako pri predchádzajúcich snímkach) filmár a hudobník Maroš Hečko.
„Veľmi dlho sa kamarátime. Nabehol som za Marošom, keď som mal asi 16 rokov, chcel som natočiť jeho poviedku,“ hovorí Rihák. „Smog je Marošov nápad a vychádza z reálnej udalosti. Raz, keď s Oskarom Rózsom nahrávali, vypadla elektrika. A keď sa zapla, zachytili nejaký iný signál.“
No Smog je aj jeho téma: „Dnes zažívame odklon od ponoru do jednej témy a namiesto toho sme zahltení všetkým možným – tu je reklama, tam zas zvoní mobil, inde zas rádio a stále sa motáme v plytkej rovine.“
Hudobník Jakub sa práve takto motá, hoci nechce. Preto sa pokúša nájsť svoj priestor, kde bude sám sebou – s klavírom, saxofónom a všetkými tými nádhernými zvukmi. Hrá, oduševnene, v tichu noci. Tam rozozná „vlastný signál“, ako „to“ Rihák nazýva, v záplave šumu.
Žeby STV?
Smog mal byť pôvodne v kinovej distribúcii ako predfilm. Ale štyridsať minút je na to priveľa. Na samostatný film je to zase príliš krátke. „Je to zvláštny formát, ale pre televíziu dobrý,“ povedal pre SME producent Smogu Marek Veselický. Ak ste ho minulý týždeň nestihli v kine Tatra, chvíľku si počkáte.
Veselický, ktorý produkoval aj film Patrika Lančariča Rozhovor s nepriateľom, sa pokúša nájsť ešte iného mladého tvorcu s podobným filmovým formátom a dostať ich spoločne do našich kín. Každopádne, Smog už ponúkol Slovenskej aj Českej televízii a očakáva, že niekedy na jeseň by ho mohli vidieť televízni diváci.
Určite sa však objaví na mnohých festivaloch. „Snažíme sa ho predstaviť na všetkých významnejších festivaloch. Objaví sa na festivale v Montreale aj na filmovom trhu v Cannes,“ sľubuje Veselický.
