„Multižánrové dielo“, „svetová premiéra“, „Mládeži do 15 rokov neprístupné!“ – to sú slogany, ktoré sprevádzajú najnovšiu premiéru v Štátnej opere Banská Bystrica Archa templárov. Subvencované divadlo takto prijalo maniere komercie. Asi vo viere, že ľahšie zaplní hľadisko.
No divadlo takéhoto typu by sa malo presadzovať tematickou náročnosťou a profesionalitou umeleckého výsledku, a nie bulvárom zaváňajúcou reklamou.
Choreografka Dana Dinková talent osvedčila viackrát. Ale aj túžbu po „totálnom divadle“ – píše divadelné scenáre i režíruje. Historické témy v divadle bývajú zradné. Pokiaľ sa v nich nenájdu čitateľné paralely k súčasnosti, strácajú na výpovednej hodnote. Príbehy tajomstvami opradeného Rádu templárov sú dnes zabudnuté. Preto len veľmi ťažko dokážu vypovedať o hlbších hodnotách etiky, morálky, práva, politiky.
Veľmajster Jacques de Molay rieši lásku k Marí, chce skrotiť odbojných druhov a ešte musí obhajovať rád pred francúzskym kráľom a kardinálom. Sujet vhodný skôr pre výpravný veľkofilm. Divadelné libreto (spoluautor Michal Babiak) iba kĺže po povrchu. Chýbajú mu plastickejší hrdinovia i dramaticky vypointované scény. Dialógy kráľa a kardinála by rady povedali niečo závažné, no za balast všeobecných konštatácií sa autori nedostali.
Ľúbostný vzťah de Molaya a Marí šuští papierom a odbojní templári sú zberbou z lacnej krčmy. K hlbším myšlienkam, ktoré by obohatili diváka, sa autori nedopracovali.
Hudobný skladateľ Henrich Leško akoby libreto ani nečítal. Jeho hudba nevedie dialóg s príbehom a konfliktmi, nekreslí hrdinov a ich vzťahy. Chýbajú melodické motívy i dramatické vrcholy. Orchester v korektnom naštudovaní Igora Bullu tak iba sprevádza mechanicky zoradené scénky.
Ani scénograf Jaroslav Valek nenašiel kľúč výtvarného riešenia. Pokus o historickú fresku ilustruje ťažkopádnymi kulisami. Kostýmy Adrieny Adamíkovej výtvarnú nudu iba potvrdzujú.
Azda najväčšie úskalie čakalo na Dinkovú na javisku. Divadlo je závislé od dramatických situácií a herci od motívov. Operných spevákov režisérka nedokázala previesť cez základné úskalia dramatického herectva, nenašla im jasné kontúry, nepomohla pri riešení mizanscén. A na tanečné plochy akoby jej neostalo času. Aj tu sa často opakuje, stavia na vonkajškovosti, žiaľ, nevyhýba sa ani istej lascívnosti (hra barana a ovce, scéna s rátaním peňazí).
Bizarnosť večera umocnili prítomné kamery Slovenskej televízie. Bolo by isto zaujímavé vedieť, na základe čoho sa rozhodla STV nasnímať práve túto premiéru.
Recenzia/divadlo
Dana Dinková, Michal Babiak: Archa templárov. Hudba: Henrich Leško, hudobné naštudovanie a dirigent: Igor Bulla, scéna: Jaroslav Valek, kostýmy Adriena Adamíková, zbormajster Ján Procházka, choreografia a réžia: Dana Dinková.
Účinkujú: Šimon Svitok, Oľga Hromadová, Ivan Zvarík, Ivan Vojtek ml. a.h., Michaela Almášiová a ďalší.
Premiéra 7. marca 200 v Štátnej opere Banská Bystrica.
Autor: Oleg Dlouhý Autor je teatrológ
