Ešte lepšiu reklamu spravil Smer regionálnym médiám. Generálny sekretár strany vyzval východniarskych starostov, aby na propagáciu prvého dôchodkového piliera využívali všetky dostupné formy komunikácie. Vrátane obecných rozhlasov. Je to ďalší príklad, prečo predstava médií v rukách samosprávy je rovnako zvrátená ako predstava médií v rukách štátu. Rozdiel je len ten, že kým štátne médiá sú len fantázia, samosprávne realita.
Lokálne televízie, rádiá či noviny môžu byť pútavé, obohacovať život komunity a kontrolovať miestnych úradníkov, ktorí sú inak len pod slabým dohľadom. Ak sú nezávislé. Pokiaľ ich prevádzkuje samospráva, ľahko sa stanú opakom – propagandistickou mašinériou, ktorej cieľom je presadzovať záujmy jej šéfov. Keďže ziskovosť, záujem publika a iné parametre tlačiace na kvalitu hrajú podružnú úlohu, je ich skaza priam nevyhnutná.
A je úplne jedno, aká politická strana ich ovláda. Pravidelná predvolebná oslava bratislavských pravicových politikov v rôznych samosprávou vydávaných schránkových novinách je rovnako zlá ako pripravovaná snaha o borenie druhého piliera na východe.
Ako sa teda dá proti spolitizovaným miestnym médiám bojovať? Zakázať ich zákonom je hlúposť – všeobecne platí, že čím menej štátnych zákazov, tým lepšie, a ak obyvatelia naozaj chcú samosprávne médium, majú ho mať. Väčšinou ho však chcú skôr politici než voliči. Ak nájdete takého, čo nebude podporovať prevádzkovanie miestnych médií, hlasujte zaňho. Kým sa ich nájde dostatok, musíme samosprávne médiá strpieť. Ale brať ich treba asi tak vážne, ako oslavné jánošíkovské filmy.
Autor: zástupca šéfredaktora denníka SME