Drvivá väčšina obyvateľstva má možnosť politiku sledovať iba prostredníctvom médií, rovnako ako Susedov či Panelák. Diváci pritom aktérov politického diania neposudzujú ani tak podľa toho, čo hovoria, ale skôr ako hovoria. Výraz tváre, intonácia hlasu, gestikulácia rúk, červená viazanka, celkové držanie tela... sú v získavaní popularity, žiaľ, oveľa dôležitejšie než myšlienky, princípy a hodnoty.
Keď si tak človek premietne v hlave súčasných aktérov politiky – premiéra, ministrov, hovorcov, poslancov – čo vidí? Presvedčenie o vlastnej neomylnosti. Bohorovnú sebaistotu. Namosúrenosť a aroganciu. Stavanie oponentov „do pozoru“, vyhrážanie sa väzením, prirovnávanie novinárov k prostitútkam. Ukazovanie svalov a robenie „bu-bu-bu“. Ironizovanie a posmešné úškľabky...
Touto svojou neverbálnou komunikáciou u svojich priaznivcov vytvárajú pocit permanentného ohrozenia a zároveň im odovzdávajú odkaz, že sa ničoho neboja, že svoju vôľu presadia aj napriek všetkým okolnostiam a neprajníkom.
Súčasťou tohto boja v médiách je aj pomenúvanie nepriateľov: od zdravotných poisťovní, bánk, dodávateľov energií a DSS cez opozičných poslancov, novinárov a ľudí s nadpriemernými príjmami až po Pezinčanov či primátora mesta Nováky. A tom som určite viacerých opomenul.
No o tom, že zajtra do zoznamu nepriateľov pribudnú ďalší, netreba pochybovať. Polarizuje to publikum na „spolubojovníkov“ a „nepriateľov“.
Napriek tomu to musí byť frustrujúce. Len si to predstavte: Ide vám karta, všetko, na čo siahnete, vám vychádza. Uveríte vo vlastnú neomylnosť. Nadobudnete presvedčenie, že to, čo chcete vy, je najlepšie riešenie, aké len existuje. Prieskumy volebných preferencií vám ukazujú stabilných 45 percent.
Tak potom prečo, doparoma, musíte strpieť v médiách „tie výmysly a klamstvá“? Ako je možné, že vláde – podľa prieskumu Eurobarometer – dôveruje iba 42 percent obyvateľov Slovenska, zatiaľ čo tlačovým médiám až 53 percent, televízii 71 percent a rozhlasu dokonca až 79 percent obyvateľov Slovenska? „Na porazenie!“
Myslím, že aj toto je odčítateľné z tvárí a neverbálnej komunikácie niektorých politikov.
Autor: Marian Timoracký marketingový konzultant United Consultants