BELEHRAD, BRATISLAVA. Len desať mesiacov vydržala koaličná vláda premiéra Vojislava Koštunicu a prezidenta Borisa Tadiča. Necelý mesiac po vyhlásení nezávislého Kosova Koštunica odstúpil a vynútil si tak predčasné voľby.
Rivalov rozdelil opačný postoj k postupu po osamostatnení sa bývalej južnej provincie od Srbska.
Voľby v máji
Kým Tadič trval na proeurópskom smerovaní krajiny, premiér Koštunica pritvrdil v rétorike a začal útočiť na krajiny Európskej únie, ktoré uznali nezávislé Kosovo.
„Záležitosť Kosova je rozhodujúcou otázkou, pre ktorú sme sa nezhodli. Preto musíme vrátiť mandát ľudu,“ citovali Koštunicu svetové agentúry.
Prezident Tadič, ktorý začiatkom februára vyhral druhýkrát prezidentské voľby, jeho rozhodnutie akceptoval. O rozpustení parlamentu a vypísaní nových volieb by sa mohlo rozhodnúť už dnes. Tie budú akýmsi referendom o proeurópskom smerovaní krajiny alebo jej medzinárodnej izolácii. Termín volieb by mohol byť 11. mája, keď sú v Srbsku lokálne voľby.
Najpopulárnejšou stranou v krajine sú podľa prieskumov radikáli so 40 percentami, v tesnom závese za nimi je Tadičova Demokratická strana.
Koštunicova Demokratická strana Srbska má len okolo desať percent, ako rozhodujúcej tretej sile sa jej však darilo presadzovať na post premiéra vlastného lídra.
Koštunica s radikálmi
Koštunica neprezradil, či sa po voľbách spojí s nacionalistami z Radikálnej strany. V tom prípade by sa Srbsko odklonilo od európskeho smerovania. Radikálna strana napríklad odmieta spolupracovať s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v Haagu, kde sedí jej líder Vojislav Šešelj, obvinený z vojnových zločinov.
Spolupráca medzi bývalým právnikom Koštunicom a lídrom radikálov Tomislavom Nikoličom nie je ničím novým. O ich spoločnej vláde sa špekulovalo už vlani, keď dal Koštunica na poslednú chvíľu prednosť demokratovi Tadičovi.
Spolu s Radikálnou stranou chce Koštunica (na snímke Reuters) ešte tento týždeň v parlamente presadiť rezolúciu, ktorá odmieta integráciu do Európskej únie, pokiaľ neuzná Kosovo za súčasť Srbska. To je však nereálne. Západná diplomacia podporuje Kosovo, ktoré bolo vyše osem rokov de facto nezávislé pod dohľadom OSN. Srbi podľa západných diplomatov stratili Kosovo nenávistnou politikou proti albánskej väčšine, ktorú ukončili nálety NATO v roku 1999.
Najväčšie krajiny únie ako Veľká Británia, Nemecko či Taliansko už Kosovo uznali. Iné štáty ako Španielsko či Slovensko majú s uznaním Kosova problém. Prekáža im, že jeho vznik neprešiel cez rezolúciu v Bezpečnostnej rade OSN. Tú však zablokovalo Rusko, ktoré je najväčším obhajcom Srbska na medzinárodnej pôde.
Napriek nejednotnosti únia prevezme zodpovednosť za Kosovo, kde vysiela aj misiu EULEX s dvomi tisíckami policajtov a právnych expertov.
Autor: Mirek Tóda © SME
