Táto cenná zelenina zostáva u nás dlhé roky nedocenená. Patrí medzi staré zeleniny a pestovala sa odpradávna. Konzumnou časťou paštrnáka je koreň, najčastejšie vretenovitého tvaru, podobný petržlenu. Šupku má žltkastú, dužina je biela. Má príjemnú sladkastú chuť s arómou pripomínajúcou petržlen.Zdravotný význam paštrnáka je vo vysokom obsahu minerálnych látok, z ktorých je významný najmä draslík, vápnik, fosfor, horčík, mangán a zinok. Dôležitá je aj prítomnosť éterických olejov, ktoré priaznivo vplývajú na trávenie a na nervovú sústavu.
Sto gramov koreňa obsahuje až 30 miligramov vitamínu C a významný je aj vysoký obsah vitamínov skupiny B.
Paštrnák sejeme do voľnej pôdy od začiatku marca. Hĺbka sejby má byť 2 centimetre, šírka riadkov 30 až 40 centimetrov a v riadku sa jednotí na vzdialenosť 10 až 15 centimetrov. Vzchádza za 2 až 3 týždne. Ošetrovanie spočíva v odburiňovaní, okopávaní a polievaní. Čas od výsevu do zberu sa pohybuje od 140 do 200 dní.
Keďže je mrazuvzdorný, môže sa nechať v záhone aj cez zimu a zberať postupne podľa potreby alebo až na jar. Pri zbere treba korene opatrne vyryť, aby sa nepolámali. Potom odkrútime listy až na srdiečko, necháme obschnúť a uložíme na skladovanie. Optimálna teplota na uskladňovanie je okolo 0°C a optimálna relatívna vlhkosť vzduchu je 90 až 95 percent.
V kuchyni sa využíva podobne ako mrkva, petržlen alebo zeler, najčastejšie ako koreňová zelenina. Môže sa však použiť ako príloha k mäsitým jedlám varený, dusený alebo ako paštrnáková kaša.
Pri niektorých diétach nahrádza zemiakové pyré. Voľakedy sa zo sušených koreňov mlela múka, z ktorej sa piekol paštrnákový chlieb tmavej farby a medovníkovej chuti.
Magdaléna Valšíková
