Na Slovensku je pestovanie šalátu najrozšírenejšie na jar, keď sú najvhodnejšie svetelné a tepelné podmienky na jeho rast. Šalátu vyhovujú kypré, humózne pôdy, bohato zásobené prístupnými živinami. Je menej náročný na teplo a môžeme ho pestovať aj vo vyšších polohách.
Skoré jarné odrody sa pestujú z priesad. Osivo treba siať do debničiek v januári až vo februári. Po vzídení, v čase dvoch pravých listov, sa rastlinky majú rozsádzať, najlepšie do balíčkov.
Po rozsadení si 2 až 3 dni vyžadujú teplotu okolo 18 °C, potom cez deň 14 až 15 °C a v noci 10 až 14 °C. Polievať sa odporúča opatrne v ranných hodinách, aby rastliny do večera obschli. V opačnom prípade im hrozí napadnutie hubovými chorobami. Vetranie chráni priesady pred chorobami a pred vysádzaním ich účinne otužuje.
Výsadba predpestovaných priesad skorého jarného šalátu je aktuálna od 15. do 25. marca, keď majú 5 až 6 pravých listov. Sadia sa do riadkov vzdialených 25 až 30 centimetrov a na vzdialenosť rastlín v riadku 25 centimetrov.
Priesady treba sadiť plytko, aby srdiečko bolo aspoň 10 milimetrov nad úrovňou pôdy. Hlboko zasadený šalát vytvára deformované hlávky zlej akosti.
Neskoré jarné odrody hlávkového šalátu sa môžu pestovať z priamej sejby. S výsevom zvyčajne začíname v polovici marca. Sejba má byť do riadkov vzdialených 25 až 30 centimetrov a do hĺbky 2 centimetre. Rastliny po vzídení, keď majú dva pravé listy, jednotíme na vzdialenosť 25 centimetrov.
Šalát si vyžaduje kyprú a prevzdušnenú pôdu, preto ho opatrne kypríme dva-tri razy až do zapojenia porastu. Nesmú sa však poškodiť korienky, lebo koreňová sústava je rozložená plytko pod povrchom pôdy. Do obdobia vytvorenia hlávok sa môže zavlažovať postrekom zvrchu, neskôr je lepšie privádzať vodu ku koreňom.
V čase zberu má byť hlávka šalátu uzavretá a pevná. Zberá sa prebierkou v skorých ranných hodinách, pretože po zbere rýchlo vädne.
Šalát zbavený najspodnejších listov ukladáme do debničiek tak, aby jednotlivé vrstvy boli vnútrajškom hlávky vždy proti sebe.
Magdaléna Valšíková
