Tridsaťtri rokov pracoval vo Váhostave. Keď ho po spore opustil, mal 57 rokov. Chvíľu pracoval ako gastarbeiter a onedlho založil firmu. Dnes je SkyBau jednou z najúspešnejších slovenských stavebných firiem. Robí hrubé stavby významných budov a komplexov nielen Bratislavy a nielen na Slovensku. Trnovský dostal nedávno cenu podnikateľ roka 2007. Šťúply, živý chlapík je očividne zvyknutý mať o veciach úplný prehľad. Väčšina z nás by chcela vyzerať v šesťdesiatke ako on. A to má 74 rokov.
Začali ste podnikať vo veku, v ktorom ľudia už spravidla žiadne "prudké pohyby" nerobia, máte húževnatosť v genotype?
Detstvo som prežil v pohnutých časoch, bola vojna. To zanechá stopy. Narodil som sa na Donovaloch a aj keď rodičia bývali v Ružomberku, na Donovaloch som strávil veľa času. Život bol ťažký, kosili a zhrabávali sme seno aj vo výške tisícštyristo metrov, ženy ho vláčili na chrbtoch. Všetci z maminej strany sa dožili deväťdesiatich rokov, bohužiaľ, mamička zomrela na rakovinu. Takže dlhovekosť mám asi v génoch. Vždy som športoval. Pretekársky som robil päť športov stolný tenis, atletiku, futbal - aj s Venglošom, tenis, basketbal, a to pri mojej výške! Dokonca náš tím septimákov vyhral krajskú súťaž. Ako osemnásťročný som začal robiť zjazdové lyžovanie a stal som sa vášnivým lyžiarom. Takže som bol vo forme. Som narodený v znamení leva, čo je cieľavedomé znamenie. Nebol som excelentný žiak, ale vedel som zapracovať a skončil som stavebnú fakultu s červeným diplomom. Nevedel som ísť na skúšku, aby som nebol pripravený na sto percent. Som detailista.
Máte stavbárčinu v rodine?
Obidvaja moji rodičia boli krajčíri, živnostníci. Otecko mal krásnu dielňu, pracovalo v nej asi osem ľudí a on sám bol uznávaný odborník. V roku 1948 mu dielňu zobrali, čo určite tiež bolo jednou z príčin, že zomrel ako 55-ročný - veľmi veľa fajčil. To fajčenie bolo pre mňa výkričníkom a preto som sa snažil žiť vždy zdravo. To sa týka aj alkoholu. Síce raz som sa ako sedemročný na Štedrý deň opil z hriateho, ale potom som prvýkrát okúsil víno až ako devätnásťročný.
Po skúsenostiach s otcom ste nemali ideály o socializme?
Vtedy bolo budovateľské obdobie. Keď som mal pätnásť rokov, išiel som na brigádu na Oravskú priehradu. Robili sme celý mesiac. Pracoval som aj na Trati družby, vykladali sme vagóny, čo bola ťažká práca. Ale taký som bol, vždy som vedel dobre robiť s lopatou a manuálna práca mi nikdy neprekážala.
Prišla niekedy aj dezilúzia?
Robil som to, čo ma bavilo a práca bola aj za socializmu, a pekná. Nikdy som nemal ambície natrvalo odísť. Ale každý mladý človek by mal pochodiť po svete, aby toho čo najviac videl. My sa tu bijeme do pŕs, akí sme dobrí, ale aj inde sú dobrí, a to aj v oveľa chudobnejších krajinách. Je neuveriteľné, čo všetko ľudia dokážu spraviť, aby prežili.
Kým ste založili vlastnú firmu, tridsaťtri rokov ste pracovali vo Váhostave.
Študoval som na stavebnej fakulte veľké vodné stavby a promoval som v decembri roku 1958. Dostal som umiestenku do Váhostavu Žilina a začal som pracovať na Vodnom diele Hričov, ktoré sa práve začalo budovať. Ako mladý chlapec som dostal za úlohu tú stavbu založiť. Postupoval som vo funkciách, robil som vedúceho výroby na Vodnom diele Liptovská Mara a strávil som tam štyri roky. Štyri roky som pracoval aj v Iraku. Rekultivovali sme pôdu v dedinke Abu Ghraib, lebo bola biela od soli z tisícročného zavlažovania a našou úlohou bolo urobiť z nej úrodnú zem. Neskôr sme zistili, že tam bola väznica, kde Saddám Husajn väznil svojich odporcov, potom sa preslávila zverstvami americkej armády. Bol som technický pracovník, požičaný z Váhostavu, ale keď zistili, že hovorím po anglicky a mám dostatočnú prax, prehovorili ma, aby som robil vedúceho technického oddelenia. Bol som taký predvoj. V júli 1982 som letel do Bagdadu ako vedúci 15-člennej prvej skupiny v zastúpení riaditeľa.
Prečo ste napokon z Váhostavu odišli?
Keď sa vtedy človek aj dostal do funkcie, že niečo mohol ovplyvniť, vyššie postavený sa správal tak, že každé snaženie potlačil. Odišiel som na základe pracovného sporu a konanie bývalého kolegu, vtedy už generálneho riaditeľa, som považoval za nesprávne. Mal som vždy vo zvyku riešiť problémy rozhodne a pragmaticky, čo vtedy nebolo v móde. Vzápätí som dostal ponuku ísť do Passau so šesťčlennou skupinou Slovákov ako robotník. Bol som sklamaný a nechcel som ísť hľadať zamestnanie do iných firiem, veď Váhostav bol viac ako tri desaťročia môj materský podnik.
V Passau sme rekonštruovali tristoročný dom, bola to tvrdá fyzická práca. Prišiel som o mesiac neskôr ako ostatní, ale kondíciu som rýchlo dobehol. Spoznal som sám seba, a len som si potvrdil, že keď chce niekto riadiť ľudí, musí dobre poznať ich prácu a nájsť každému to správne miesto v tíme. Ale aj to, že robotník, ktorému to musí vydržať až do dôchodku, hľadá a volí taký postup a technológiu, aby najmä pri práci za hodinovú sadzbu nemusel robiť nepretržite.
Ako prišlo k založeniu vlastnej firmy?
V Nemecku som robil gastarbeitra asi tri a pol mesiaca. Na Vianoce som sa vrátil domov. Bol som v tíme rebelant, presadzoval som jednoduché technické postupy - napríklad aby nám dali fúrik namiesto vláčenia sute vo vedrách a odvtedy tvrdím, že som na stavbe zaviedol fúrik. Moji kolegovia ma zasa považovali za provokatéra, lebo som si po ťažkej šichte obliekol tepláky a išiel si ešte na hodinku zabehať po krásnom meste Passau. Ale ja som to nerobil preto, aby som sa predvádzal, šport bol pre mňa prirodzenosťou a oddychom. Po týždni som sa vyrovnal s fyzickou záťažou a oni možno dodnes tomu nerozumejú. V januári 1992 som založili firmu so svojím spoločníkom. Obidvaja sme mali priezviská, končiace na -sky, preto to Sky v názve. Anglicko- nemecký preklad SkyBau je Nebeská Stavba, ale s oblohou to nemá nič spoločné.
Vy ste hneď nezačali pôsobiť na Slovensku, že?
Najprv sme stavali iba v Nemecku, ale tam to bolo so zamestnávaním našich ľudí ťažké, nemohli robiť viac ako šesť mesiacov, lebo by bolo treba za nich platiť dane. Po tých šiestich mesiacoch sa však roztratili a získať ich naspäť na ďalšiu stavbu bolo náročné. V roku 1996 sme začali pôsobiť v Prahe, kde sme postavili generálne riaditeľstvo Philips v Českej republike. Tam sa začali naše dodávky železobetonárskych prác - skeletov "na kľúč. Prvou veľkou bratislavskou stavbou bola Millenium Tower II, dnes IBM Veža pri obchodnom centre Polus.
O vašej firme je známe, že každý, aj inžinieri, si baťovským spôsobom odrobia nejaký čas ako robotníci.
To sme sa naučili od malých nemeckých firiem, ktoré pracujú systémom "každá ruka je dobrá" a len takto dokážu konkurovať väčším spoločnostiam. My si fyzickú robotu ctíme a považujeme za dôležité, aby aj stavbyvedúci spoznal prácu robotníka. Len tak sa naučia, ako to funguje. Nedávno som prijal mladého inžiniera, ktorý mal po vysokej škole osem rokov praxe, ale v inej oblasti stavbariny, a aj toho som dokázal presvedčiť, aby si urobil výrobnú prax. Nikomu nebránime, aby bol v stavebníctve majster sveta. Ale najprv musí spoznať, ako to robíme my.
U nás má niekedy výraz "podnikateľ" nádych niečoho neseriózneho. Podľa referencií ste príkladom férového podnikateľa - zamestnávateľa.
Ľudí zamestnávame na neurčito, nepretržite vrátane živnostníkov a malých subdodávateľov, s ktorými natrvalo spolupracujeme. Niektorí u nás robia aj od založenia firmy. Ako príklad uvediem z dedinky Lokca pri Námestove pochádza rodina Maslanovcov, v ktorej je sedem dcér a sedem synov. Zo siedmich bratov robí u nás šesť, len ten siedmy má dobré zamestnanie doma. Veľakrát ponúknu našim zamestnancom iné firmy vyššiu hodinovú mzdu, takže niektorí odídu a vyskúšajú si to, ale väčšinou sa vrátia, zistia, že síce za jednotku práce majú viac, ale v dôsledku zlej organizácie práce urobia menej a dostanú za výkony menej ako u nás. A kvalitný seriózny pracovník je pracovitý a chce zarobiť viac a nie stáť a čakať na prácu. Nikdy sme nemeškali s výplatou a k ľuďom sa správame slušne. Ctíme aj ďalšie zásady: Nikdy sme si nezobrali pôžičku s výnimkou úverov na naše developerské aktivity. Nič sme nekúpili, aby sme to vzápätí predali so ziskom. Nešpekulujeme s nákladmi a poctivo platíme dane. Za vlaňajší rok sme mali zisk pred zdanením cca dvestopäťdesiat miliónov korún.
Keď ste zakladali firmu, mali ste sen, že raz budete takíto veľkí?
Nikdy, vôbec. Vždy som myslel len na to, ako urobiť a organizovať prácu kvalitne, seriózne a včas zaplatiť ľudí.
Koľkých zamestnávate?
Spolu teraz priemerne deväťsto, z toho je cca 470 našich zamestnancov. Ostatní sú živnostníci a subdodávatelia. A keď už hovorím o ľuďoch, bola a stále je núdza o dobrých murárov. Slováci si radi drukujú, že postavili Budapešť, ale dobrého murára je potrebné hľadať s drobnohľadom. Hovoríme tomu jeden z desiatich. Ale podobne je to s vysokoškolákmi. Máme výborné vzťahy a spoluprácu s vysokými školami, ale z napríklad dvestopäťdesiatich absolventov stavebnej fakultu STU Bratislava k nám nastúpia tak dvaja. Mladí idú radšej oberať ovocie do Anglicka, čo je chvályhodné, ale máloktorí pracujú v stavebníctve a zlepšia si svoje jazykové znalosti. Je dobre, keď sa vrátia a poznajú život vo vyspelých krajinách. Mojou zásadou je, že nových technicko--hospodárskych pracovníkov prijímam osobne.
Pôsobíte tak, že chcete mať veci pod kontrolou a ste perfekcionalista. Ale to sa v prípade takých obrovských projektov ako Eurovea asi nedá.
Keď sme mali do dvesto ľudí, poznal som všetkých po krstnom mene. Na stavbe ma zastavovali a hovorili mi o svojich problémoch. Ale dnes sme sa tak rozrástli, že to už nie je reálne. Niekedy sa mi zdá, že pochôdzka po stavbe je pre mňa prechádzka po "rajskej záhrade", vidím kvalitné dielo, stavbu ako každým týždňom rastie, hlavne prívetivý pozdrav, úsmev.
Ste iba vykonávateľmi cudzích projektov alebo nejako zasahujete do plánov?
O zákazkách rokujeme, keď sú vo fáze projektu pre stavebné povolenia, takže v tom čase sa dá všeličo zjednodušiť, ušetriť náklady a podobne. Ale niekedy dostaneme aj už pripravenú stavbu, kde je všetko už nalinajkované, a potom často riešime, kde postaviť žeriav, ako sa k nemu dostať, postup na stavbe a podobne. Na druhej strane, púšťame sa do vlastných developerských projektov, kde máme všetko pod kontrolou. Zdôrazňujem, že robíme hrubé stavby, aj keď už pracujeme aj na stavbách na kľúč a developerských projektoch v hodnote blížiacej sa k jeden a pol miliarde korún.
Situovanie žeriavov je asi komplikovaná vec, však?
To určite, musia sa postaviť tak, aby obsiahli celú stavbu a nezavadzali si a okrem toho je potrebné, aby bol k stavbe dobrý prístup, aby sa tam vôbec dostala dodávka materiálu. Žeriavy sú kapitola sama osebe veď , keď je vietor silnejší ako 54 kilometrov za hodinu, tak sa odstavujú, nesmieme pracovať, lebo môže dôjsť k poškodeniu alebo k nehode. Keď je veterné počasie, mávame na výškových stavbách aj desiatky dní prestojov.
Stavali ste aj neslávne známu administratívnu vežu pri Auparku v Petržalke a Aupark v Žiline. Nemáte s tým osobný problém?
Keď som sa to dozvedel, že Aupark bude v Žiline na námestí, povedal som si, že to nikdy nebudeme stavať. No a vidíte, rozmyslel som si to - nie je to náš problém, ale vec investora, mesta, vlády. Musíme dať ľuďom prácu. Čo by sme získali, keby tú stavbu urobil niekto iný?
Čo považujete za vašu najkrajšiu stavbu?
Millenium Tower II., Rozadol a teraz určite komplex Eurovea. Je to obrovská a krásna stavba, 36-tisíc štvorcových metrov zastavanej plochy, tri poschodia do zeme a osem osempodlažných bytových administratívnych objektov a päťhviezdičkový hotel Sheraton. K tomu obrovské nákupne centrum. A to všetko na nábreží Dunaja. Južné slniečko, promenády. Už sa skutočne teším. Bratislava bude krásna.
Aký je váš obľúbený typ stavieb?
Viete, chodím po svete a pozerám sa. Oproti tomu, čo človek vidí, cítim sa úplne maličký. To je pokora a hold tomu, čo ľudstvo už postavilo a užíva to.
Dom v Žiline ste si postavili sám?
Áno, nakreslil, pomáhal stavať a organizovať jeho stavbu.
Miroslav Trnovský (74) - konateľ a spolumajiteľ stavebnej firmy SkyBau. Po vysokej škole pracoval 33 rokov v spoločnosti Váhostav, potom niekoľko mesiacov ako robotník v Nemecku. SkyBau založil v januári 1992 a dnes patrí s dvaapolmiliardovým obratom medzi tri až štyri najvýznamnejšie stavebné firmy na Slovensku. Realizoval množstvo stavieb v Nemecku a Česku a vyše štyridsať na Slovensku (Polus, Aupark II, OS Rozadol, Millenium Tover II, Apollo I a II a ďalšie). Miroslav Trnovský získal 27. februára cenu Podnikateľ roka, ktorú vyhlasuje spoločnosť Ernest & Young vo viac ako 40 krajinách sveta. Je vdovec, žije v Žiline.
