BRATISLAVA. Už druhú nezvyčajnú zimu za sebou prežili zvieratá na Slovensku. Teploty boli vysoko nad sezónnym priemerom, niektoré zvieratá sa prebudili veľmi skoro, iné nespali vôbec.
Ornitológovia nevylučujú, že ak bude obdobie teplých zím pokračovať, niektoré druhy vtákov presunú svoje letoviská o stovky kilometrov na sever alebo na juhovýchod. Iné by mohli úplne vymiznúť.
Skorý presun
Teplá zima spôsobila aj to, že niektoré sťahovavé vtáky už začali s presunom zo zimovísk v južných krajinách do severnejších európskych krajín. Platí to napríklad aj o husiach. Ochladenie v týchto dňoch by ich ohroziť nemalo. Vtáky sú na náhle zhoršenie počasia pripravené dobre.
„V prípade nečakaného ochladenia sú ihneď schopné presunúť sa niekoľko sto kilometrov južnejšie do teplejších krajín,“ vysvetľuje ornitológ Marek Brinzík. Opatrnejšie sú aj v migrácii z juhu na sever. Okrem teploty ich organizmus vníma aj dĺžku dňa, a preto neprilietajú vo veľkom predstihu. „Zvyčajne sú to dva až tri týždne.“ Tak je to aj tento rok. Najskôr prilietajú tie druhy vtákov, ktoré nie sú závislé od hmyzu, napríklad škorce. Načas si zatiaľ dávajú bociany a lastovičky. Naposledy ich podľa Brinzíka videli nad Talianskom.
Ako prvý priletel tento rok na Slovensko trasochvost biely. V Čunove ho ornitológovia videli už 21. januára.
Ťažko skúšané medvede
Očakávané ochladenie v týchto i nasledujúcich dňoch môže niektorým zvieratám ublížiť. „Mohli by na to doplatiť aj životom,“ hovorí zoológ Dušan Farbiak.
Úplne najhoršie teplú zimu prežívala naša najväčšia šelma, medveď.
„Niektoré nespali vôbec,“ tvrdí Farbiak. Ide najmä o jedince, ktoré žijú na južnom okraji ich životného teritória. Pre nedostatok potravy sú medvede nervóznejšie, stretnutie s nimi by preto podľa Farbiaka mohlo byť pre človeka nebezpečné.
Hlavným dôvodom zlého spánku zvierat bolo málo mrazivých dní a tenká snehová pokrývka.
Veľa túto zimu nenaspali ani svište. Vo Vysokých Tatrách sa prebudili už koncom februára, až o dva a pol mesiaca skôr, ako je pre ne prirodzené.
Najväčším prekvapením však bolo nezvyčajne skoré prebudenie májky. „Ide o chrobáka, ktorého som našiel v jednej lokalite južného Slovenska už 24. februára,“ vysvetľuje Farbiak.
Meno dostal chrobák práve podľa toho, že v prírode sa vyskytoval až v máji. Predčasne sa po slabej zime prebudili aj vretenica severská a rôzne drobné cicavce.
Autor: rkj
