BRATISLAVA. Naši odcestovali bez väčších medailových ambícií. Trojskokan Dmitrij Vaľukevič, v tohtoročných tabuľkách štvrtý na svete (17,13 m), však nie je úplne bez šancí.
Vaľukevič (Spartak Dubnica), pôvodom Bielorus, ktorý trénuje v Moskve, išiel do Valencie už v utorok z ruskej metropoly.
Na halových MS 2004 v Budapešti skončil štvrtý ešte za Bielorusko, o dva roky v Moskve nepostúpil do finále.
Rekordérke prekáža pauza
„Dobre, že sme odleteli už včera (v stredu – pozn. red.), bude menej stresu a viac času na zoznámenie sa s prostredím,“ poznamenala pre agentúru SITA
jediná žena vo výprave Miriam Bobková.
Prekážkarka reprezentujúca Spartak Dubnica počas tejto zimnej sezóny štyri razy zlepšila slovenský rekord. Bobkovú prekvapilo rozhodnutie organizátorov urobiť medzi semifinálovým a finálovým behom až dvojhodinovú prestávku.
„Ideálna by bola polovičná, lebo takto sa musíme rozcvičovať až dvakrát,“ tvrdila Bobková (28). Atlétka zo Spišskej Novej Vsi je nováčikom na halovom svetovom šampionáte. Na majstrovstvách sveta na otvorenom štadióne v Osake skončila vlani v rozbehu, ale nesklamala. Utvorila slovenský rekord na 100 m prek. 13,04 s.
Premiéra vo Valencii
Slovensko bude mať vo Valencii zaujímavú premiéru. Pred desiatimi rokmi na európskom šampionáte vo východošpanielskom prístave bola pod strechou naša zástava, ale bronzový medailista z MS 1997 na 110 m prek. Igor Kováč, vtedy vo výbornej forme, na poslednú chvíľu pre chorobu neštartoval.
Viacúčelová hala pre 6500 divákov na predmestí Valencie patrí kľúčovo cyklistom. Volá sa Palacio Véldromo Luis Puig, po jednej zo španielskych cyklistických legiend.
Slovensko má na športovisko dobré spomienky, Martina Moravcová v nej vyplávala v roku 2000 tri zlaté v krátkom bazéne.
Esá našej atletiky z majstrovstiev sveta 2007 v Osake neštartujú, bronzový kladivár Libor Charfreitag z prirodzených dôvodov, bežkyňa na 800 metrov Lucia Klocová halovú sezónu zatiaľ nikdy nevyskúšala, skokanské sestry Jana (diaľka) a Dana Velďákové sa tentoraz sústredili výlučne na olympijské leto.
Majster Európy nejde
Prekvapujúci zlatý z minuloročného halového šampionátu v Birminghame guliar Mikuláš Konopka je z formy, neprekonal limit na MS.
Bežec na 800 metrov Jozef Repčík už štaroval na otvorených šampionátoch na ME 2006 (vypadol v semifinále), na MS 2007 (nepostúpil z rozbehu). Na veľkom halovom podujatí bude mať premiéru. Zverenec trénera Ivana Peťovského pred cestou na viedenské letisko navštívil fyzioterapeuta Igora Adamusa.
„V pondelok som na tréningu pocítil bolesť v ľavej achilovke, v utorok sa pridala aj pravá,“ hovoril pre SITA strednotratiar, ktorý v tohtoročnej halovej sezóne zlepšil slovenský rekord na 800 aj 1000 metrov. „Takáto bolesť sa u mňa objavuje častejšie, preto sa veľmi neznepokojujem. Dúfam, že do piatkových rozbehov bude všetko v poriadku.“
Vaľukevič letel v predstihu
Konopkov tréner a stále aktívny vrhač, guliar Milan Haborák má z haly bohaté i dobré skúsenosti. Na MS 2001 v Lisabone a na svetovom šampionáte v Birminghame skončil vždy siedmy.
„Tréma? Kdeže! S ňou už dávno nebojujem. Trápi ma však drobné prechladnutie,“ poznamenal Haborák.
Šéftrénera slovenského zväzu Vladimíra Bezdíčka by potešilo, keby sa vo Valencii naši priblížili k svojim tohtoročným najlepším výkonom.
Na otázku, či má zväz nachystanú prémiu pre prípadného nečakaného medailistu, odvetil: „Budeme to riešiť tak ako vlani po európskom halovom šampionáte v prípade guliara Mikuláša Konopku.“ Ten za birminghamské zlato zinkasoval odmenu 50-tisíc korún.
Program Slovákov
l Milan Haborák (guľa)
Piatok 7. 3. o 10.00 h kvalifikácia, o 18.30 h finále.
l Repčík (800 m)
Piatok 7. 3. o 18.25 h rozbehy, sobota 8. 3. o 17.45 h ako postúpi semifinále, nedeľa 9. 3. o 18.40 h finále.
l Vaľukevič (trojskok)
Piatok 7. 3. o 17.50 h kvalifikácia, nedeľa 9. 3. o 17.45 h finále.
l Bobková (60 m prekážok)
Sobota 8. 3. o 10.25 h rozbehy, sobota 8. 3. o 18.10 h semifinále, sobota 8. 3. o 20.15 h finále.
Najlepší Slováci
l 1987 (Indianapolis): 2. Pribilinec (5000 m chôdza), 2. Sedláková (800 m), 3. Zvara (výška), 4. Mrázek (5000 m chôdza).
l 1989 (Budapešť): 2. Mrázek (5000 m chôdza) 5. Mikuláš (trojskok), 6. Blažek (5000 m chôdza).
l 1991 (Sevilla), 1993 (Toronto) a 1995 (Barcelona) bez lepšieho umiestnenia
l 1997 (Paríž): 5. Kováč (60 m prek.).
l 1999 (Maebaši): 5. Melová (výška), 8. Kováč.
l 2001 (Lisabon): 7. Haborák (guľa).
l 2003 (Birmingham): 7. Haborák.
l 2004 (Budapešť) bez umiestnenia.
l 2006 (Moskva): 8. Dana Velďáková (trojskok).
(sita)
Naša atletika debutovala pred 15 rokmi - blamážou
BRATISLAVA. Prvej európskej medaily na halovom šampionáte sa slovenská atletika za éry samostatnosti dočkala vlani v Birminghame. Konopkovou zásluhou dokonca zlatej. Na svetovú však stále čaká.
Z jej ôsmich vystúpení pod svetovou strechou najsmutnejšie dopadlo hneď to prvé, pred pätnástimi rokmi v Toronte. Priam tragikomicky.
Blamáž ešte pred štartom
Vytrvalkyňa Andrea Sollárová letela za more v predstihu. V spoločnosti Roberta Změlíka, čerstvého desaťbojárskeho víťaza barcelonskej olympiády 1992, vtedy ešte priateľa, neskôr aj manžela, a svojho trénera Ladislava Ásványiho.
Moravák a Slovenka sa dva mesiace pripravovali v San Diegu. Pobyt sprostredkoval americký manažér slovenského pôvodu Eduard Vozár, bývalý košický trojskokan.
Slovenský atletický zväz nahlásil na svetový šampionát päťčlennú výpravu. Aj Sollárovú. Napriek tomu, že nesplnila limit svetovej federácie. V predošlom roku síce zabehla 3000 m pod deväť minút, ale vonku a podmienka znela v hale.
To prejde, presviedčali sami seba členovia výkonného výboru zväzu. Neprešlo.
Bežkyňa s trénerom sa o tom dozvedeli telefonicky z Bratislavy až po presune zo San Diega do Toronta a Andrea celý deň preplakala: „Keby mi včas povedali, že musím splniť limit, tak v Amerike vyhľadávam preteky. Ale povedali mi len: Trénuj a o nič iné sa nestaraj.“
Od Andrey ruky preč
Změlík sa pokúsil o zvrat prostredníctvom šéfa českej atletiky Karla Pilného, no ani jeho intervencia u ruského člena exekutívy IAAF Igora Ter-Ovanesiana nepomohla.
Slovenský zväz dal od Sollárovej ruky okamžite preč, tváriac sa, že sú čisté, hoci špinavšie si ťažko aj predstaviť.
Jeho podpredseda Ladislav Petrovič, šéf našej výpravy, ktorá priletela do Kanady na poslednú chvíľu, oznámil, že zväz nemieni hradiť náklady na jej torontský pobyt.
To však bol len začiatok fiaska slovenskej premiéry.
Prepadák v čiernom
Našinci najprv šokovali dresmi. Nastúpili celí v čiernom. Pripomínali Novozélanďanov. „Vysvetlili nám, že takáto farba sa zvolila preto, že biela, modrá a červená sa objavujú na dresoch takmer každej európskej krajiny,“ krčil ramenami chodecký tréner Juraj Benčík, ktorý sa krátko predtým vrátil z pôsobenia v nórskej reprezentácii. „Dúfam, že nám prinesú šťastie.“
Ak niečo priniesli, tak smolu. Dresy v tom však boli nevinne. Chodecké trio v Toronte úplne vybuchlo.
Chorá Zuzana Zemková dopochodovala v kvalifikácii úplne posledná, každá zo súperiek ju predstihla o kolo.
Zdravého Romana Mrázka diskvalifikovali už v rozchodoch za zlý štýl v predposlednom z piatich kilometrov.
Miroslava Boška za to isté na postupovom mieste štyridsať metrov pred cieľom.
„Technicky sme prepadli,“ priznal Benčík vo vedomí, že z troch chodcov, ktorých diskvalifikovali, boli dvaja Slováci.
Miniúspech v bielom
Jediný, kto v obrovitom torontskom SkyDome úplne nesklamal, bol prekážkar Igor Kováč. Prebojoval sa aspoň z rozbehu do semifinále. Na rozdiel od ostatných nastúpil v bielom. V tom čase v Prahe trénujúci Spišan bol zvyknutý na kombinézu, no jednodielny úbor, ktorý mu v čiernej verzii ponúkli v levickej Tige, mu nesedel.
Tolerantní Kanaďania
Obliekol sa do kombinézy, na ktorú bol zvyknutý: bielej farby. Prísne podľa predpisov, nemuseli ho pripustiť na štart.
Kanaďania to však tolerovali, a tak aspoň jeden zo Slovákov prešiel jedno kolo.
O štyri roky v Paríži preskákal Kováč až do finále a v ňom skončil piaty.
To je s rovnakým umiestnením výškarky Márie Melovej v roku 1999 v japonskom Maebaši dodnes najväčším úspechom slovenskej atletiky na svetovom halovom šampionáte.
Marián Šimo © SME
