Mutizmus je, ako nás informuje prvá kniha tohto druhu v češtine Mutismus, komunikačná porucha, ktorá sa prejavuje mlčaním, hoci postihnutí majú všetky predpoklady rozprávať.
Mutizmus je dobrovoľná nemota
Je to teda dobrovoľná nemota. Autori tejto formátom malej knižočky nás vovádzajú do sveta mlčiacich a odkrývajú ťaživý, ale aj fascinujúci svet ticha. V krajných prípadoch postihnutý dokonca nevydáva nijaký zvuk, teda ani kašeľ, smiech či plač, a usiluje sa potlačiť aj zvuky dýchania.
Prekvapivo to môže byť dôsledok extrémneho narcisizmu alebo túžby po dominancii. Postihnutý mutista je objektom často až násilných pokusov o rozrozprávanie sa. Autori však upozorňujú, že „příkrov mlčení, pod kterým je dítě polapeno, může být rozbit jen zevnitř“.
Ani prekliatie, ani móda
Vzápätí navrhujú strhujúcu terapiu: keďže ústa sú indikátorom duše, pri liečbe mutizmu sa odporúčajú cvičenia, „která obsahují zdůrazněně veselé hry s ústy“. Autori na záver tejto pozoruhodnej knižočky upozorňujú, že mutizmus nie je ani prekliatie, ale ani módna senzácia, ktorú spopularizovali filmy ako Prelet cez kukučie hniezdo alebo Piáno. Pre svojho nositeľa je to mučivá porucha, ktorá mu spôsobuje veľké utrpenie. Nám, ktorí máme to šťastie vyjadrovať svoje myšlienky slovne, však môže tento fakt poslúžiť na etické obohatenie a estetické užasnutie.
Pátranie po zmysle existencie
Ticho stojí aj v nadpise knihy Hlas ticha, ktorú z Knihy zlatých pravidiel vybrala Helena Petrovna Blavatská, uctievaná i zatracovaná osobnosť novej mystiky. Zaiste budú ľudia, ktorí budú v jej slovách nachádzať pokyny určené na duchovné nasledovanie.
Tým ostatným, ktorí nie sú ani jej učeníci, ani odporcovia, môže toto útle dielko slúžiť ako zdroj nepochybnej estetickej rozkoše.
Čitateľ sa v tejto knižke stretne s pregnantnými, minimalistickými a aforistickými formuláciami, ktoré idú do hĺbky ľudského pátrania po zmysle existencie: „Rezavý klíč odmítá odemknout.“
Madam Blavatská, nazývaná aj H.P.B., často operuje tichom a v tichu, pretože vie, že keď človek „přestane slyšet nesčetné hlasy, tehdy může rozeznat JEDNO – vnitřní zvuk, který zabíjí vnější“.
Vzdať sa svojho ega
Niektoré gnómy majú charakter verša: „Dovol, aby tvá duše uslyšela křik bolesti jako lotos odhaluje své srdce, aby sa napil ranního slunce.“ Ak mutizmus, chorobné mlčanie, je vyústením zraňujúceho ega, mlčanie mystikov podľa tohto konceptu je výsledkom vzdania sa svojho ega: „Buď jako oceán, který přijímá všechny potoky a řeky. Mohutný klid oceánu zůstává nepohnutý, jako by je necítil.“ A o niekoľko stránok ďalej pokračuje v tomto duchu: „Nesmíš oddělovat své bytí od BYTÍ, od ostatních, ale sloučit Oceán s kapkou a kapku s Oceánem.“
Táto ambícia môže byť zmätená, môže byť zdrojom nedorozumení, ale nemôžeme jej uprieť úprimné hľadanie vyššieho zmyslu života.
Štrpkovo ticho podstaty
Nazvať Ivana Štrpku básnikom ticha a mlčania je zaiste odvážne. A predsa: napriek všetkým šumom a zvukom, ktorými je zahltená akustika jeho básne, Štrpkovi ide o ticho podstaty: „Piano mlčí. Pazúry ticho rastú na prstoch / metafyzicky krákoriacich vtákov“ čítame v jeho najnovšej zbierke s príznačným názvom Tichá ruka.
Je to ambiciózna básnická skladba skomponovaná z desiatich elégií, v ktorých má slovo funkciu rytmu a ticho nadobúda zmysel hudby. „Tichá ruka píše tichý znak“ čítame posolstvo a môžeme sa domnievať, že tichá ruka je ruka básnika, tvorcu textov, ba že básnik celý je Tichou rukou.
Píše svoje slová do piesku, aby ich zmyla vlna prichádzajúcich šifier a kódov, a teda aby ostali navždy.
Potreba vnútorného stíšenia
„Mestom sa vlečú neprítomní ľudia a tekutými / perami sa polohlasne zhovárajú sami so sebou“, čítame a môžeme si spomenúť na „mutistov“, o ktorých hovorila prvá kniha. Aj básnik je dobrovoľným mutistom, ktorý sa proti revu reklám a politických sloganov uzatvára do prijatého mlčania tichých slov.
Mlčanie, hoci môže byť aj patologické, nám bolo vždy milšie ako táranie a vŕšenie slov. Ponárajú sa doň psychoterapeuti, mystici i básnici.
Každý po svojom hľadá v ňom ozvenu prapôvodného Slova, archetyp prvotného Textu, odkaz na zvuk, v ktorom sa stretáva hudba, tajomstvo, samota s túžbou po spoločenstve.
Taká je výpovedná hodnota mlčania. Upozorňuje nás na potrebu vnútorného stíšenia uprostred PIN kódov a šumivého pradenia monitorov.
Recenzia/knihy
Boris Hartmann – Michael Lange: Mutismus v dětství, mládí a dospělosti. Preklad: Pravoslav Prokeš. Triton 2008.
Helena Petrovna Blavatská: Hlas ticha. Preklad: neuvedený. Nová Akropolis 2008.
Ivan Štrpka: Tichá ruka. Ars Poetica 2007.
Autor: Daniel Hevier (Autor je spisovateľ)