Nedeľa, 16. jún, 2019 | Meniny má Blanka, Bianka
SLOVENSKÁ EKONOMIKA VLANI VZRÁSTLA O 10,4 PERCENTA. PREJAVILO SA TO AJ V PEŇAŽENKÁCH

Bohatneme, hoci ceny rastú

Vyššie ceny potravín nezasiahli ľudí výrazne.Ich platy rástli ešte rýchlejšie.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - ČTK)

BRATISLAVA. Skvelé čísla o vývoji slovenskej ekonomiky nielen v minulom roku sa prejavujú v tom, že počas celej druhej vlády Mikuláša Dzurindu a terajšej vlády rastú platy na Slovensku rýchlejšie ako ceny. A hoci mzdy nerastú tak rýchlo ako produktivita práce a zisky firiem, bohatneme.

Príklad: človek s priemernou mzdou si mohol v roku 2002 kúpiť auto Škoda Fabia za približne 2,5 roka (30 mesiacov), minulý rok mu na to stačilo len 20 mesačných platov. Fabia nezlacnela, model s motorom 1,2 litra v priemere stojí to, čo pred piatimi rokmi – 336­tisíc korún. Rozdiel je v platoch.

Máločo naozaj draželo

Naše bohatnutie napríklad medzi rokom 2002 a minulým rokom, možno ukázať na tom, koľko hodín sme museli robiť na niektoré bežné tovary. Za plat považujme priemerný plat zamestnanca v hospodárstve, ktorý má dve deti a zarábajúcu manželku.

Tak napríklad v roku 2002, keď sme zarábali v priemere za hodinu v hrubom menej ako 80 korún, sme na rožok robili vyše minútu a pol. Minulý rok sme za ten čas mohli zarobiť na približne dva rožky.

Ako je to možné? Veď minulý rok rožky draželi. V rokoch 2004 a 2005, keď na Slovensko prišiel reťazec Lidl, rožky vďaka extrémnej konkurencii zlacneli o takmer polovicu. A napriek tomu, že na cenovkách rožky vlani draželi, ich ceny v porovnaní s našimi platmi už nedobehli úroveň spred štyroch rokov.

Podobne chlieb či pivo. Aj keď pšenica v minulom období zdražela výrazne, na kilo chleba či fľašu svetlého piva sme minulý rok robili kratšie ako v roku 2002. V prípade chleba a piva aj kratšie ako v roku 2006.

Analytik INEKO Peter Goliaš si myslí, že ľudia často vnímajú rast cien výraznejšie, ako v skutočnosti je. Slovensko v tom nie je výnimkou. „Dôkazom je medzinárodná skúsenosť, podľa ktorej rástli ceny pri prechode na euro vždy pomalšie, ako to vnímala verejnosť.“

Nie všetko, samozrejme, lacnelo. Pred piatimi rokmi sme na štvrtinku masla mali zarobené za 14 minút, minulé dva roky to bolo o minútu viac.

Opačným extrémom je elektronika, ktorej ceny hnala dole aj silnejúca koruna. V minulom roku na takzvaný „stolový“ televízor musel človek s priemerným platom pracovať trikrát kratšie ako v roku 2002.

Pravda, u človeka s priemerným platom na Slovensku bolo minulý rok nepravdepodobné, aby si kupoval klasický televízor.

Vyššie platy reálne

Slovenská ekonomika je podľa ekonómov silná a relatívne zdravá, čo sú vynikajúce predpoklady na ďalšie zvyšovanie zamestnanosti. Slovensko má predpoklady na to, aby dobré výsledky na trhu práce pokračovali.

Analytik ING Bank Eduard Hagara si myslí, že nezamestnaní ostanú už len ľudia, ktorí nechcú pracovať, alebo ľudia, ktorí si nemôžu nájsť prácu so svojím vzdelaním.

Mzdy mohli minulý rok podľa Hagaru rásť aj vyšším tempom. Podniky si však viac peňazí nechávali pre seba. „Podnikatelia šetrili na mzdách, vytvárali si rezervy a mali vyššie zisky,“ povedal Hagara.

Blížime sa k západnej Európe

PETER GOLIAŠ z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy hovorí, že sa reformné opatrenia osvedčili a zvyšujú nám životnú úroveň.

Štatistiky hovoria, že za priemerný plat si ľudia kúpia rovnako veľa potravín ako pred rokom. To sa líši od všeobecnej predstavy, že potraviny minulý rok výrazne zdraželi.

„Mzdy aj ceny potravín rástli vlani asi rovnakým tempom. Ceny potravín však mohli rásť rýchlejšie než príjmy niektorých skupín. V priemere však stúpali príjmy aj ceny potravín zhruba rovnako rýchlo.“

Ľudia často vnímajú rast cien výraznejšie, aký skutočne je. Je to len slovenský fenomén?

„Nie je to len na Slovensku. Dôkazom je medzinárodná skúsenosť, podľa ktorej rástli ceny pri prechode na euro vždy pomalšie, ako to vnímala verejnosť.“

Ekonomika vlani rástla o približne desať percent. Čo to znamená?

„Rýchlo sa približujeme životnej úrovni v západnej Európe. Je to tiež dokaz, že sme v uplynulých rokoch prijali oveľa lepšie opatrenia než väčšina postkomunistických krajín.“

Je rast platov úmerný tomu, ako rastie ekonomika a ziskovosť firiem?

„Štatistiky hovoria, že mzdy rastú pomalšie. Investori priniesli v krátkom čase veľké množstvo technológií, ktoré sú zdrojom rastu ich ziskov. Dá sa predpokladať, že platy budú tento náskok dobiehať v dlhšom období.“

Nemá ekonomika dostatočnú rezervu na to, aby bez problémov zniesla aj silnejší rast platov?

„Tempo rastu platov závisí aj od toho, aká silná je súťaž zamestnávateľov o pracovnú silu. Tá sa postupne zvyšuje. Keby sme dlhé roky nebránili vstupu zahraničných investorov, bola by omnoho intenzívnejšia a mzdy by dnes boli výrazne vyššie.“

Má vláda možnosti pomôcť rastu miezd alebo ho naopak brzdiť?

„Má vytvárať kvalitné podnikateľské prostredie, ktoré vedie k rastu miezd. Rozhodne by sa mala vyhýbať direktívnemu ovplyvňovaniu rastu miezd.“

Platy porastú rýchlo aj tento rok

Dobré výsledky ekonomiky sa tento rok opäť premietnu aj do miezd.

Priemerná hrubá mesačná mzda by mohla tento rok vzrásť o tisíc korún. ING Bank odhaduje jej výšku na úrovni 21 700 korún. Vlani sme prvýkrát zarábali viac ako 20­tisíc korún, v priemere 20 146 korún. Aj tento rok porastú platy viac ako ceny.

O koľko viac tovarov alebo služieb si jednotlivé domácnosti reálne budú môcť kúpiť, závisí podľa analytika Volksbanky Vladimíra Vaňa aj od ich sklonu k spotrebe a úsporám, a tiež od toho, aké tovary kupujú.

ING Bank aj Tatra banka odhadujú, že mzdy by mohli reálne vzrásť o približne 4 percentá.

Dôvodom rastu miezd je súčasný vysoký ekonomický rast. Zvyšovanie miezd by nemalo spôsobiť ekonomike problémy.

Produktivita práce bola totiž vlani vyššia ako rast miezd. Tlaky na nezdravé zvyšovanie miezd však v budúcnosti môže spôsobiť nedostatok ľudí. Analytici upozorňujú na to, že v ďal­ších rokoch môžu v niektorých odvetviach chýbať zamestnanci. „Zamestnávatelia budú musieť ponúkať vyššie mzdy, aby ľudí získali,“ povedal Hagara.

Platy vzrástli vlani najviac v zdravotníctve, až o vyše 17 percent. Analytik Tatra banky Juraj Valachy si myslí, že by nebolo dobré, ak by takýto rast pretrvával niekoľko rokov. „Rast miezd vo verejnom sektore môže vytvoriť tlaky aj v súkromnom sektore,“ povedal Valachy. Vláda by mala podľa neho ustriehnuť rast miezd najmä vo verejnej správe alebo v ozbrojených zložkách.

(vf)
Mali sme najlepšie výsledky v únii

Štvrtý štvrťrok minulého roka bol pre Slovensko rekordný. Náš 14­percentný rast bol najvyšší v rámci celej únie.

Vlani Slovensko rástlo dvojciferne. Za celý minulý rok vzrástol náš hrubý domáci produkt o 10,4 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad.

Rast slovenskej ekonomiky by mal pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Analytik Tatra banky Juraj Valachy odhaduje, že HDP by mohol tento rok stúpnuť o 7 až 8 percent.

Štatistický úrad včera potvrdil aj údaje z posledného štvrťroka minulého roka, keď Slovensko dosahovalo až vyše 14­percentný rast.

Spomedzi členských krajín EÚ sme boli najlepší. Druhé bolo Lotyšsko s 9,6 percenta. Najmenej podľa údajov Eurostatu rástlo Maďarsko, a to 0,6 percenta. Priemer krajín EÚ bol 2,6 percenta.


Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Keď ide o kožu
  2. Potešte vášho otca kvalitným čítaním
  3. Stavebné pozemky s dobrou dostupnosťou do centra konečne na trhu
  4. Vyberáte dovolenku podľa dĺžky letu?
  5. ​​​​​​​Bratislavský kraj reformuje stredné školstvo
  6. Pivo, káva a horká čokoláda. Na niektoré chute musíme vyzrieť
  7. Mobil ako peňaženku využíva čoraz viac ľudí
  8. Ak miestnosť vonia novotou, buďte opatrní
  9. Výlet do minulosti: Černobyľ a tajomné mesto Pripiať
  10. Divadelná kvapka krvi: Keď je v hlavnej úlohe ľudský život
  1. Ako správne pripraviť džem či marmeládu?
  2. Keď ide o kožu
  3. Potešte vášho otca kvalitným čítaním
  4. Najlepšie mliečne produkty vlastnej značky má COOP Jednota
  5. BILLA partnerom jedinečného filmu o M. R. Štefánikovi
  6. Výstupy projektu Restaura na EU v Bratislave
  7. Budova Obchodnej a priemyselnej komory je zrekonštruovaná
  8. Výučba v teréne upevňuje teoretické vedomosti študentov SvF STU
  9. Stavebné pozemky s dobrou dostupnosťou do centra konečne na trhu
  10. Vyberáte dovolenku podľa dĺžky letu?
  1. Ak miestnosť vonia novotou, buďte opatrní 29 159
  2. Pivo, káva a horká čokoláda. Na niektoré chute musíme vyzrieť 11 225
  3. Vyberáte dovolenku podľa dĺžky letu? 11 080
  4. Výlet do minulosti: Černobyľ a tajomné mesto Pripiať 10 885
  5. Potešte vášho otca kvalitným čítaním 8 305
  6. Mobil ako peňaženku využíva čoraz viac ľudí 5 116
  7. Z Popolušky kráľovná. Poštová známka je vzácna vďaka chybe 4 811
  8. Stavebné pozemky s dobrou dostupnosťou do centra konečne na trhu 4 096
  9. Vôňa alebo zápach? Profesionáli otestovali rôzne typy domov 3 972
  10. Skoro 40% detí nešportuje: Ako ich dostať od tabletov k pohybu 2 310

Neprehliadnite tiež

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Čo zabilo akademika Legasova, ktorý vedel všetko o Černobyle

Vedec sa vraj zabil deň predtým, ako mal oznámiť výsledok skúmania.

Zničená kontrolná veža štvrtého reaktora.
Stĺpček Petra Schutza

Čaputová sa môže stať najreferenčnejšou političkou

Prezidentka bude nastoľovať agendy ako nikto doteraz.

Komentátor SME Peter Schutz.

Sagan naháňa formu pred Tour a cíti sa dobre. Má ešte tri pokusy

Slovák skončil v druhej etape na Okolo Švajčiarska druhý.

Peter Sagan počas časovky.
Dnes píše Zuzana Szatmáry

Keď hovorila svoj prejav, počúvali ju

Moji revoluční druhovia ma na rozdiel od chlapíka s diktafónom nepočúvali nikdy.

Prezidentka Zuzana Čaputová.