Úlohou bolo zistiť, či existuje nesúlad medzi teoreticky optimálnym kurzom a očakávaným konverzným kurzom k 1. januáru 2009. Prieskum ekonomických analytikov odhadol, že optimálny konverzný kurz pre slovenskú ekonomiku by bol na úrovni 31 korún za euro. Zároveň však skutočný konverzný kurz ekonómovia očakávajú na úrovni slabšej o 5 percent. Prieskum teda konštatuje riziko vzniku výraznejších inflačných tlakov v prvých rokoch po zavedení eura. To by mohlo stáť občanov okolo 330 korún z mesačného platu vo forme inflácie.
Na druhej strane podhodnotený kurz bude znamenať dotáciu pre domácich výrobcov. Či už vo forme nižších euro miezd, alebo vo forme nižšieho tlaku na marže z cien konkurenčných dovážaných tovarov. Takáto dotácia príde nad rámec všeobecnej euro dotácie pre podnikateľov. Prostredie „nemeckých“ úrokov a „slovenskej“ inflácie bude totiž znamenať transfer bohatstva od sporiacich (väčšiny obyvateľstva) k dlžníkom (podnikateľom). Majitelia kapitálu môžu oslavovať. A to napriek tomu, že v súčasnosti zamestnanci dostávajú vo forme výplaty len 36 percent z celkového ekonomického koláča. Je to najmenej z krajín V 4, napríklad pracovníci v Česku dostanú 43 percent. Oproti tomu zamestnanci v starých členských krajinách si zarobia polovicu z vyrobeného HDP.
Dotácie sú zlé z pohľadu vytvárania neefektívnosti. Slabší kurz bude znamenať menší tlak na zlepšovanie a hľadanie vnútorných rezerv v podnikovom sektore. Dožívajúce podniky budú naďalej viazať na seba príliš veľa pracovnej sily, ktorá by mohla byť presunutá do sektorov s vyššou produktivitou práce, a teda s vyššími platmi.
Autor: Ján Tóth, predseda Klubu ekonomických analytikov
