Tvorba Rudolfa Uhera (1913 - 1987), ktorý bezpodmienečne patrí medzi kľúčové osobnosti slovenského moderného sochárstva, sa vyznačuje čistotou tvarov a živelnosťou sálajúcou z jednotlivých skulptúr. V priestore Zoya Gallery na Ventúrskej ulici sú nainštalované jednotlivé plastiky od raného až po záverečné obdobie, ale nie sú radené chronologicky, ale pocitovo.

Uher bol osobnosťou, ktorá sa zapísala do domácich dejín sochárstva invenčným spôsobom chápania hmoty – odhaľoval v nej pomyselnú historickú pamäť našej existencie, kultúry, v modernom duchu. Uher upriamil svoje snaženie pod vplyvom európskeho sochárstva na hľadanie koreňov v zobrazovanej téme sochy, čím otvoril novú etapu slovenského sochárstva zaoberajúceho sa problémom archaickej prahmoty.

Jeho raná fáza tvorby bola poznačená zjednodušovaním tvarov - od individuálnych znakov ženskej figúry sa prepracoval k všeobecnému typovému zobrazovaniu. Historička umenia Katarína Bajcúrová tento aspekt rozvíja týmito slovami: „Ich tvar bol zámerne nehotový, telesné časti zjednodušované do guľovitých a valcovitých útvarov, prevládla tu frontálnosť a archaickosť výrazu. Toto povedomie harmónie ľudského a prírodného bytia si priniesol z vidieka, východiskom jeho tvorivého myslenia sa stal rodovo daný vťah k pôde a prírode.“

V 60. rokoch sa prepracoval až k abstraktným hmotám, tie nesú v sebe istý dynamický náboj, ktorý bol isto spôsobený autorovou záľubou pracovať priamo do materiálu. Často pracoval v dreve, ale nebol mu cudzí ani bronz a pálená hlina.

Výstavu dopĺňajú i kresbové náčrty. Pre ne je príznačný sochársky švih ruky, čím dotvárajú komplexnejšie obraz o tomto velikánovi a jeho prezentácii.

Autor: Ľudmila Poláčková (Autorka je kunsthistorička )