Dobré sú aj nástenky vystavené na verejných miestach. „Zrkadielko, zrkadielko, povedz, že mi...,“ znie slogan z reklamy na vlasový regeneračný prípravok, ktorá je prišpendlená na nástenke v čakárni obvodnej lekárky. Autor tohto sloganu, povedz že mi, čo ti hovorilo tvoje školské zrkadielko? Povedz, že ťa vždy nechválilo? „Stále necháva otvorenú zubnú pastu. Už som na to alergický. Toto náš prípravok nevyrieši. Ten je indikovaný výhradne na liečbu skutočných alergií!“ hlása vedľa vyvesený plagátik doplnený o neostrú fotku tuby s pastou.
Zahanbiť sa nedajú ani výklady predajní. Oznam o „pernamentných zľavách“ prekvapuje nielen permanentnou formou vylučujúcou opravu, ale aj obsahom, podobne ako nerezové hrnce plné hitových SuperStarovských CD. Zaprášené plastikové hrozno v oknách mäsiarstiev síce neprekvapí nikoho, ale aj tak poteší.
Inštruktážne nápisy na verejných toaletách, oznamy miestneho rozhlasu, podnikové časopisy a diskusné relácie lokálnych televízií, to všetko sú nevyčerpateľné zdroje netradičného obsahu a nečakaných point.
Nemasové médiá sú sympatické z rovnakého dôvodu ako nezávislé menšinové žánre v umení – robia ich ľudia, ktorí naozaj chcú niečo povedať, cítiť z nich osobnosť tvorcu neskazenú naučenými postupmi a odvahu experimentovať, ktorá môže inšpirovať iných. Sú možno plné omylov, ale koho by bavili neslané-nemastné jedálne lístky bez chýb?
Autor: zástupca šéfredaktora denníka SME
