Čo chceme od života? Pokoj. Hľadáme zmysel našej existencie. Ak sme bez túžob a očakávaní, sme aj bez starostí. Našli sme svoj pokoj. Ak sme v pokoji, našli sme svoj zmysel. Môžeme ho nájsť aj v úspechu, peniazoch a sláve. Ale stratíme svoj pokoj. Tieto posledné slová pred smrťou nepatrili budhistickému duchovnému. Napísal ich na svojom blogu Janez Drnovšek, dlhoročný slovinský premiér a prezident. Slovincov vyviedol z vriaceho juhoslovanského kotla cez prechodné deväťdesiate roky do nového tisícročia s eurom vo vrecku. Ku koncu života a pod vplyvom choroby začal šíriť myšlienky o zdravom životnom štýle a vnútornej rovnováhe ovplyvnené hnutím New Age. Zomrel presne pred týždňom.
Ako vymenený
"Je jasné, že choroba pôsobí ako šok - zobudí človeka," hovoril Drnovšek pre Associated Press o vplyve rakoviny na jeho život. V roku 2005, po tom, čo choroba zasiahla aj pečeň a pľúca, odmietol klasickú liečbu a rozhodol sa uzdravovať iba diétou a svojou vierou. "Cítim sa zdravý, preto som zdravý," hovorieval vtedy ešte prezident Slovinska.
Na verejnosti sa objavoval zriedka. Odsťahoval sa z Ľubľany do horskej chaty blízko dedinky Zaplana, kde žil iba so svojím psom a bez televízora. Piekol si chlieb a pestoval zeleninu, stal sa vegánom. A hlavne: prostredníctvom viacerých kníh šíril duchovné myšlienky o pokoji, vnútornej rovnováhe, pozitívnej energii a zdravom životnom štýle ovplyvnené hnutím New Age. Jeho kniha s názvom Myšlienky o mieri a vedomí sa stala druhou najpredávanejšou knihou v Slovinsku, po Da Vinciho kóde.
Duchovný Drnovšek nepripomínal budhistických mníchov len výzorom. Ku koncu života plešatý a vychudnutý prezident často hovorieval, že dospel k vyššiemu vedomiu a chce pomáhať ľuďom, pretože "sú dole na ceste, ktorou som musel prejsť aj ja". Kedysi pragmatický politik začal hovoriť oveľa úprimnejšie, čo ho na súčasnom svete trápi.
Z banky do politiky
Do politiky sa dostal nečakane. Vyštudoval ekonómiu a dlho pracoval ako bankár. Ako experta na menovú politiku ho slovinskí komunisti pridali do zoznamu 75 kandidátov, ktorých navrhovali za nových slovinských zástupcov v kolektívnom juhoslovanskom predsedníctve. Mnohí ponuku odmietli, a tak sa medzi hlavných kandidátov dostal aj Drnovšek. Ako píše britský Independent, viac zo zvedavosti ako s očakávaním, že sa skutočne presadí.
Koncom osemdesiatych rokov privial závan demokratických reforiem aj na Balkán. Slovinsko, najliberálnejšia krajina komunistickej Juhoslávie, si v apríli 1989 trúflo, aby nového člena predsedníctva vybrali občania. V prvých demokratických voľbách nakoniec vyhral nečakane takmer neznámy Drnovšek.
Národnostné spory začiatkom deväťdesiatych rokov vyústili do vyhlásenia nezávislosti Ľubľany a Belehrad poslal do Slovinska vojsko. Vojna trvala iba desať dní aj vďaka Drnovšekovi, ktorý vyrokoval stiahnutie juhoslovanskej armády z nového štátu.
V už samostatnom Slovinsku sa vrátil do politiky v roku 1992. Založil Liberálnu demokratickú stranu, ktorá nadväzovala na reformnú organizáciu mladých komunistov. Stal sa druhým slovinským premiérom a s výnimkou niekoľkých mesiacov držal funkciu až do roku 2002.
Pekný slovinský príbeh
Zo Slovinska spravil demokratickú krajinu. Nebola to samozrejmosť, veď Srbsko a Chorvátsko v tom čase ovládli autoritatívni nacionalisti ako chorvátsky Tudjman či srbský Miloševič. Slovinsko sa práve za Drnovšekovej éry stalo viac európskym ako balkánskym.
Jeho trom stredo-ľavým vládam sa podarilo postupne dostať z uvoľneného balkánskeho komunizmu do trhového kapitalizmu. Nebolo ta také ľahké, ako sa to teraz zdá: Slovinsko stratilo tradičné odbytiská v juhoslovanskej federácii, ktorej bývalé krajiny trápili v deväťdesiatych rokoch iné veci ako kupovať slovinské práčky Gorenje. Slovincom v novom ekonomickom rozmachu pomohla aj výhodná poloha susedstva s Talianskom či Rakúskom.
Za Drnovšekových vlád získala krajina v Európe takmer bezproblémový imidž. Na rozdiel od mnohých iných krajín nič nebránilo prijať v roku 2004 Ľubľanu do Európskej únie a NATO. To už však viedol Slovinsko iný Drnovšek. A nielen funkciou: v roku 2002 odstúpil ako premiér, aby vyhral voľby a stal sa prezidentom. O tri roky skôr mu zistili rakovinu obličiek. Pod vplyvom choroby začal bývalý pragmatik oveľa viac hovoriť o duchovných myšlienkach.
Obľúbený čudák
Európsku úniu kritizoval za poľnohospodárske dotácie, kde jedna krava dostáva dva doláre, čo je viac ako mnohí ľudia na svete. Zameriaval sa aj na krízové regióny, na domácom Balkáne podporoval nezávislosť kosovských Albáncov. Chcel tiež dohodnúť mier v Sudáne. Po tom, čo mu miestne úrady zadržali vyslanca ako podozrivého špióna, jeho snahy ochabli.
Ľudstvo kritizoval za znečisťovanie životného prostredia a podporoval pôvodné domorodé obyvateľstvo. Keď sa k moci v Bolívii dostal Evo Morales, prvý Indián na čele štátu, Drnovšek bol jedným z mála západných politikov na jeho indiánskej inaugurácii.
Bol jedným z najzvláštnejších prezidentov na svete, ale Slovinci ho mali radi. Ak by minulý rok znovu kandidoval, pravdepodobne by vyhral. Drnovšek však radšej na sklonku života šíril myšlienky o pokoji a vnútornej rovnováhe.
Tomáš Vasilko © SME
