Celkový obsah minerálnych živín v značnej miere prezrádza aj prirodzený obsah makroživín v pôde, ktoré sú prijateľné pre rastliny. Tie sa totiž uvoľňujú pri zvetrávaní jednotlivých minerálov a úlomkov hornín. Zásoba živín v pôde je takto úzko spätá s druhom pôdotvorného substrátu a horniny. V pôdach vytvorených zvetrávaním karbonátových hornín, ktorými sú vápenec, dolomit, travertín a rôzne zlepence s uhličitanovým tmelom, je preto dostatok celkového vápnika a horčíka. Žula, rula, andezit a rôzne metamorfované horniny sú zase bohaté na draslík.

Sypká naviata spraš na našich pahorkatinách a z nej vytvorená pôda majú dostatočné zásoby vápnika, horčíka aj draslíka. Len fosfor jej chýba. Najviac týchto minerálnych živín v priaznivom množstve obsahujú riečne a mladé morské usadeniny, ako aj zvetraniny bazaltu a gabra. Najnižšiu minerálnu silu má naviaty kremičitý piesok, nekarbonátový pieskovec a kremenec.

Z výskumu minerálnej sily vieme, že 20 percent našich pôd, spravidla aj v záhradkách, je nadbytočne zásobených vápnikom. Málo vápnika je iba vo veľmi kyslých pôdach. Viac ako 90 percent má priaznivý potenciálny a skutočne aj rastlinám prístupný obsah horčíka. Podobne je to aj s draslíkom, hoci v menšom, asi 60-percentnom rozsahu.

Prístupné formy draslíka sú však často v nadbytku. Vtedy, najmä v pôdach s nízkym obsahom vápnika, je nadbytok draslíka príčinou fyziologických porúch vo výžive rastlín. Tie sa prejavujú pehovitosťou jabĺk a suchou škvrnitosťou rajčiakov i papriky.

Nedostatkovou minerálnou rastlinnou živinou v našich pôdach z pohľadu minerálnej sily je hlavne fosfor. Na dosiahnutie priaznivej výživy okrasných aj úžitkových rastlín je preto prvoradé dostatočné vyhnojenie pôdy fosforečnými hnojivami. Žiaľ, kompost v tomto nie je ideálnym hnojivom. Tým je jedine superfosfát.

O nedostatku fosforu v pôdach a potrebných dávkach hnojív sa záhradkár dozvie iba prostredníctvom agrochemického skúšania pôdy. Zatiaľ však v našich záhradkách nie je vôbec rozšírené.

Autor: Zoltán Bedrna