Škodia iba larvy, ktoré žijú vo vlhkých pôdach bohatých na organické látky. Najprv sa živia klíčiacimi semenami, neskôr jemnými alebo hrubšími korienkami. V noci vyliezajú na povrch pôdy a obžierajú nadzemné časti rastliniek alebo ich klíčky. Pri žraní v pôde často celé rastliny vťahujú pod povrch, kde ich potom skonzumujú. Keďže škodia lokálne v skupinách, na povrchu pôdy tak vznikajú holé miesta.
Tipuľa bahenná je žltosivej alebo svetlohnedej farby s tenkými nohami hrdzavej farby. Má 14-článkové tykadlá a blanité krídla s hrdzavým predným okrajom. Pripomína komára, s dĺžkou tela 22 až 27 milimetrov je však oveľa väčšia. Larva je valcovitá, dlhá 40 milimetrov, vráskavá, beznohá, zemitosivej farby.
Prezimujú mladé larvy, ktoré na jar intenzívne žerú. Zakukľujú sa v júli až v auguste. Dospelé tipule vyletujú asi po mesiaci až do konca septembra a kladú jednotlivo alebo v kôpke vajíčka do pôdy. Po dvoch týždňoch sa liahnu larvy, ktoré pred zazimovaním intenzívne žerú.
Tipuľa kapustová meria 22 až 26 milimetrov, je štíhla, žltkasto-popolavá s hnedými pásmi, tykadlá má 13-článkové, nohy dlhé, tenké, hrdzavej farby. Larvy merajú 30 milimetrov, podobajú sa na predošlý druh. Prezimujú v pôde, možno ich nájsť od mája do júla a od augusta do apríla. Dospelý hmyz lieta od apríla do júna a od augusta do októbra. V týchto obdobiach samičky kladú vajíčka na nízke rastliny alebo na zem.
Tipule škodia len lokálne, aj to výnimočne. Väčšie škody môžu napáchať najmä pri predpestovaní priesad v pôdach a substrátoch bohatých na humus či iné organické látky. Najúčinnejšou preventívnou ochranou je vysušenie pôdy, pretože larvy sú veľmi citlivé na nízku vlhkosť pôdy.
Chemická ochrana prichádza do úvahy iba pri silnom premnožení lariev, ktoré boli zistené v predošlom roku. Jediný povolený prípravok je Basamid granulát.
