Prvého mamuta si objednalo Slovenské národné múzeum. Robili ho s pomocou spolužiaka Petra Klaudinyho a jeho otca, tiež Petra, skúseného reštaurátora Slovenského komorného divadla v Martine. Tu, v martinských divadelných dielňach, sa mamut, prvý model svojho druhu na Slovensku, aj vyrábal. Druhý model bola zákazka pre nový poľský Jurapark Solec. Toho robili sami dvaja, ak nerátame kamarátov, ktorí im občas prišli pomáhať.
Model typu "urob si sám"
Tvorcovia si vymysleli celý výrobný postup. Začalo sa to štúdiom materiálov, kostier a zachovaných zvyškov zamrznutých zvierat, ktoré našli na Sibíri. Zviera potom vymodelovali v počítači. "Správanie a život mamuta som nemal veľmi čas študovať, ale anatómiu ovládam dosť dobre," usmieva sa Martin Muranica. "Je to zaujímavá robota, lebo mamut je naozaj gigantický tvor. Prvýkrát sme stáli pred zloženou kostrou mamuta v Brne a tam si človek uvedomí to meradlo." Model v Slovenskom národnom múzeu má dĺžku štyri metre a výšku 3 a pol metra.
Technický postup
Kostra je oceľová, zváraná. Ak by ste si náhodou chceli doma postaviť mamuta, musíte myslieť na to, aby bola pevná a dostatočne ťažká. Konštrukciu bratislavského mamuta navyše sťažila podmienka múzea, ktoré chcelo, aby bola figurína rozoberateľná. Telo je vytvarované z polystyrénu, ktorý sa brúsil ručne, nedali sa používať žiadne nástroje, takže k slovu prišli rašple a píly. Kly sú vyrobené zo živice a zapatinované, aby pripomínali ošúchanú kosť "Museli sme urobiť verne aj detaily, lebo model si návštevníci prezerajú z malej vzdialenosti a každá nedokonalosť by pôsobila nedôveryhodne." Napríklad viečka, časti chobota sú urobené zo špeciálnej gumy, ktorá vyzerá ako koža, na chobote sú porobené záhyby.
Srsť je vyrobená z vlákien agávy. Nijako ju nefarbili, vybrali vhodný odtieň od výrobcu - mamuty po svete behali v najrôznejších farebných variantoch od blonďavej až po tmavohnedú.
Výroba mamuta (a aj toho nasledujúceho) trvala asi tri a pol mesiaca. "Hoci realizačný tím nemal skúsenosti s týmto typom diela, zhostil sa rekonštrukcie profesionálne a výsledkom je vydarený model, ktorý je dobrou konkurenciou podobným rekonštrukciám nachádzajúcim sa vo významných európskych múzeách, napríklad v Budapešti, Brne, Prahe či Paríži," píše sa na stránke Slovenského národného múzea.
Exportný kus
"Poľského mamuta sme modelovali úplne nanovo, nechceli sme robiť podľa jednej mustry," hovorí Martin. "Je zohnutý, inakšie nakročený, chobot je stočený inak, kly sú väčšie. Vzhľadom na inú polohu bolo treba upraviť aj ťažisko, čo sa nám podarilo, takže je veľmi stabilný. Toto je práca veľmi čerstvá, Jurapark Solec otvoria v prvý májový víkend, bude to najväčší park tohto typu v Poľsku, so 160 modelmi dinosaurov a veľkým múzeom. V Európe móda jurských parkov prišla oveľa neskôr ako v USA, ale o gigantické makety je stále veľký záujem a deti sú nadšené."
S dinosaurami je problém
Úspešných modelárov Poliaci oslovili, či by pre nich neurobili urobili do nového parku aj nejaké dinosaury. "Ešte to musíme zvážiť, je to predsa len iný typ práce, naše mamuty sú určené pre interiéry, dinosaury pre exteriéry. Celé sa vyrábajú zo živice a to nie je taká čistá robota ako s kovom, polystyrénom a prírodnými vláknami, musia sa nosiť masky, rukavice a podobne, treba robiť formy, odliatky. Všetky dinosaury pre poľský park urobili takéto malé tímy sochárov, ako sme my. Sú to všetko dobrí sochári. Aj keď to nie je ktovieako umelecká práca, zlý sochár by ju asi nezvládol, lebo treba mať zmysel pre proporcie a cit pre materiál, byť výborný remeselník, a to, žiaľ, nie je dnes každý - stačí sa pozrieť po meste, aké sochy tam stoja."
Mamutí marketing
Martin s Martou sa zoznámili na akadémii umenia vo Vroclave, kde obaja študovali. Keď nerobia mamuty, venujú sa sklu, porcelánu, inštaláciám, dizajnu a mnohým iným pekným a často krehkým veciam - obaja sú sklári. "Robiť mamuta nie je veľmi kreatívne, ale je to veľmi zaujímavá študijná práca. Som rád, že sa nám to podarilo. A čo bude ďalej? Neviem, radi by sme ešte nejakého urobili, ale vôbec neviem, ako sa robí takýto mamutí marketing."
Foto - autor, archív M. M.
