si vcelku príjemné mestečko s malými domčekmi na hypotéky, čo si mohli dovoliť aj priemerne zarábajúci ľudia, sa zmenilo na zónu strachu a bolesti.
Spôsobili to palestínske rakety Kassam a čiastočne aj politika izraelskej vlády, ktorá nemá peniaze na to, aby mesto pred útokmi ako- tak zabezpečila. Zo Sderotu začínajú odchádzať ľudia a zaniká aj tamojší biznis.
To si už všimli aj v Tel Avive, kde si veľa ľudí žije na izraelské pomery veľmi slušne. A práve títo ľudia, teda dvetisíc z nich, si prišli minulý víkend do Sderotu nakúpiť. Urobili tak vynikajúci kšeft pre miestne obchody, ktorých majitelia majú čo robiť, aby uhradili všetky náklady a o zisku už mesiace len snívajú.
Rozšafní Telavivčania nakupovali na kartóny a dokonca pomohli vyrovnať dlhy ľuďom zo Sderotu, čo mali v obchodoch pekne veľkú sekeru. A tento víkend by sa to malo zopakovať.
Poviete si, a nemýlite sa, že toto všetko sú malé záplaty, nesystémové kroky a o pár týždňov sa zase všetko vráti do starých koľají. Telavivčania sa vyberú na svoje luxusné dovolenky a obyvateľov Sderotu zrejme čaká ďalšie horúce leto. A je to.
Napriek tomu si myslím, že netreba hneď všetko relativizovať. Stačí, že obeťou relativizmu sa stali ľudia zo Sderotu. Roky im tvrdili, že na tom nie sú až tak zle, že existujú dôležitejšie projekty ako budovanie krytov v sderotských školách či zlepšenie výstražného systému, čo vie „zachytiť“ Kassam predtým, než niekoho zraní. Stále bolo niečo akútnejšie, potrebnejšie, nevyhnutnejšie. Asi aj bolo.
Práve preto poteší, že ľudia sa snažia tomu všetkému čeliť. Aj tým, že si v malom, ošumelom obchodíku kúpia o dve kilá zemiakov viac ako inokedy.
Autor: dopisovateľka SME z Blízkeho východu
