Ešte než sa Slota rozbehne k tanku, treba zdôrazniť, že ani najradikálnejší menšinoví spasitelia nehovoria, že by Kosovo malo byť precedensom na ich odtrhnutie sa od krajín, v ktorých žijú.
Podľa niektorých je však Kosovo precedensom v tom, že na území nového štátu získa srbská menšina s podporou medzinárodného spoločenstva územnú autonómiu. Z toho vyvodzujú, že by teraz mal svet viac podporovať aj snahy o maďarskú autonómiu v krajinách, kde žije významnejšia maďarská komunita. A že bude medzinárodné spoločenstvo vôbec aktívnejšie pri ochrane menšinových práv, lebo si uvedomí, kam až môže situácia dôjsť, ak to zanedbá.
Našťastie sa aj v rámci menšín nájdu súdni ľudia, ktorí toto nadšenie chladia a upozorňujú na ošemetnosť kosovského príkladu. Na to, že autonómia pre Srbov v Kosove by nevznikla bez jeho osamostatnenia, a to by nebolo možné bez Miloševičovho pokusu o vyhnanie či vyhladenie tamojších Albáncov.
Kosovo je výnimkou, lebo je v povojnovej Európe výnimkou aj to, aby ústredná moc štátu zavraždila len pre národnosť desaťtisíce svojich občanov. Než začnú hľadať analógie medzi Kosovom a vlastným malým etnickým smetiskom, mali by sa zamyslieť nad tým, akú cenu Albánci za nezávislosť zaplatili. Neviem o tom, že by rumunská armáda ostreľovala z diel maďarské dediny, pripomína radikálnym súkmeňovcov jeden maďarský spisovateľ pochádzajúci z Vojvodiny.
