BRATISLAVA. Najstarší hokejista slovenskej extraligy Roman Stantien je s ôsmimi klubovými titulmi rekordérom. K šiestim prvenstvám v českej extralige so Vsetínom (1995 – 1999, 2001) pridal aj dva tituly na Slovensku – s Trenčínom (1994) a Slovanom (2005).
Zajtra vstúpi do play off ako hráč Žiliny, ale s ďalším zlatom už neráta. „To by sa musel stať zázrak,“ priznal 43-ročný útočník.
Pre Slovan to nebude výletík
Mužstvo MsHK Žilina sa dostalo do osemčlenného play off ako posledné a svojimi výkonmi v posledných kolách, keď prehralo v Kežmarku 3:6 a dokonca aj doma s juniorskou dvadsiatkou 5:6 po nájazdoch, vzbudzovalo rozpaky. Vo štvrťfinále play off narazí na najväčšieho favorita Slovan.
„Bratislavčania vyhrali základnú časť súťaže, predvádzali najlepší hokej,“ ocenil Stantien súpera. „Na všetkých postoch majú vyššiu kvalitu ako naše mužstvo. V štyroch zápasoch tejto sezóny sme však hrali pomerne vyrovnanú partiu, raz sme zvíťazili. Našou výhodou je, že môžeme hrať pokojne. Slovan bude pod tlakom. Rozhodne mu nič nedáme zadarmo, táto séria nebude preňho žiadny výletík. Skúsime prekvapiť.“
Veterán Stantien patrí medzi kľúčové postavy v zostave Žiliny, v kanadskom bodovaní mužstva je s 32 bodmi druhý za 48-bodovým Petrom Sivákom. Mužstvo sa po vlaňajšej absencii dostalo do play off, ale centra prvého útoku to neuspokojuje: „Základná časť nám nevyšla podľa predstáv. Azda to napravíme vo vyraďovacej fáze o titul.“
V slovenskej extralige sa ešte nikdy nestalo, aby ôsme mužstvo zdolalo vo štvrťfinálovej sérii víťaza základnej časti. Ale napríklad v českej extralige Pardubice vstupovali v sezóne 2003/2004 do play off z 1. miesta a hneď v úvodnom kole dostali v sedemzápasovej bitke stop od Plzne.
Dvere k titulu sa tak otvorili Zlínu so slovenským trénerom Ernestom Bokrošom.
Play off preverí nervy
Všetci hokejisti sa zhodujú, že play off je úplne iná súťaž ako základná časť. V boji o titul sa už nikto nešetrí, hráči idú na doraz. Rozhoduje forma, ale aj pevné nervy a silný kolektívny duch. Roman Stantien má v tom veľké skúsenosti, vstupuje už do dvanásteho play off svojej kariéry.
„Napätie sa zvykne stupňovať smerom k finále,“ spomínal. „Zažil som už všeličo: provokácie aj bitky na ľade, taktické úskoky, triky, slovné prestrelky v médiách a podobne – len aby sa naštrbila psychická pohoda v tíme súpera. Mne však vždy bolo najbližšie, ak sa o víťazovi rozhodlo na ľade športovými zbraňami.“
Žilinčania si pred štvrťfinále detailne rozobrali hru Slovana, hľadali v nej slabšie miesta. Pred play off zatiaľ v kabíne neprebleskli žiadne stávky, nikto si ešte neupravoval účes ani nefarbil vlasy.
„Hoci nie som zástanca takého hecovania, možno to príde spontánne po prvom vyhratom zápase,“ uvažoval hokejista s prezývkou Bobo.
Pozor na Martin
Z ôsmich titulov Stantien najradšej spomína na trenčiansky 1994 a vsetínsky 1995. „Lebo boli pre mňa prvé – slovenský a hneď aj český,“ vysvetľoval. „Najmä premiérové prvenstvo Vsetína prišlo úplne nečakane. V ďalších rokoch sme už plnili rolu favorita.“
Útočník Žiliny si v play off želá prekvapenie, ale reálne mu vychádza finále Slovan – Košice. „Počul som, že čiernym koňom v boji o titul by mohla byť Skalica,“ vravel Stantien. „Mne sa zdá, že má silu skoncentrovanú v jednej päťke. Viac sa mi páči hra Martina. Má vyvážené mužstvo na všetkých postoch, charakteristický herný štýl a obrovské divácke zázemie. Preto vravím: Pozor na Martin!“
Hokejistovi s číslom 97 na drese sa po tejto sezóne v Žiline zmluva skončí. O ďalšej sa rozhodne v lete. Hokej ho stále baví a keď raz už prestane, meno Stantien možno v extralige zostane. V otcových šľapajach idú synovia Simon (19) a Patrik (15), obaja útočníci v mládežníckych tímoch Dubnice.
