BRATISLAVA. Minister spravodlivosti Štefan Harabin sa pri doplatení štrnástych platov sudcom uponáhľal. Vyplatil im ich na prelome rokov po rozhodnutí Ústavného súdu. Sudcovia dostali takmer štvrť milióna korún na účet skôr, ako súd svoj nález publikoval v Zbierke zákonov.
Ministerstvo konalo v rozpore so zákonom. „Nález Ústavného súdu, ktorým sa vysloví nesúlad právnych predpisov, má účinky odo dňa jeho publikácie v Zbierke zákonov,“ tvrdí ústavný právnik Radoslav Procházka.
„Malo sa počkať na zverejnenie,“ hovorí aj Jozef Vozár z Ústavu štátu a práva.
O platoch rozhodol Ústavný súd v decembri. Potvrdil, že parlament porušil práva sudcov, keď od roku 2003 odsúval účinnosť zákona, ktorý im platy priznával. Nález v zbierke vyšiel až 23. januára tohto roka. Platy sudcom ministerstvo doplatilo už koncom decembra, niektorým v januári. Zhruba 300 miliónov korún.
„Ministerstvo ústavným spôsobom po verdikte Ústavného súdu odstránilo neústavný stav z éry ministra Lipšica,“ vysvetľuje hovorca rezortu Michal Jurči, prečo sa ponáhľali.
Peniaze dostali od ministerstva financií. Jeho hovorca Miroslav Šmál si nebol istý, či v tomto prípade mali čakať na zverejnenie nálezu.
Ministerstvo spravodlivosti pod vedením Štefana Harabina kritizuje hlavne predchádzajúce vedenie rezortu. Hovorca ministerstva Michal Jurči tvrdí, že tento stav nemusel nastať, keby sa v minulosti dodržiavala ústava.
„Každá štátna inštitúcia je povinná odstrániť neústavný stav. Akýkoľvek iný výklad je ohrozením základov právneho štátu a ide o právny nihilizmus,“ povedal Jurči.
Exminister Daniel Lipšic z KDH pripustil, že nevyplácanie platov bolo chybou. Rovnako aj Lucia Žitňanská z SDKÚ, ktorá ho vo funkcii vystriedala. Z riešenia, ktoré zvolil Harabin, však bola prekvapená. Takýmto postupom podľa nej bola vylúčená akákoľvek verejná diskusia na tému, či a ako odškodniť sudcov.
Ústavný súd totiž nerozhodoval o tom, že štát musí sudcom platy doplatiť. Sporom sa začal zaoberať po tom, čo sudcovia zažalovali štát, a okresné súdy sa naň obrátili, či parlament konal, alebo nekonal protiústavne.
Po rozhodnutí v decembri to povedal aj predseda Okresného súdu Košice-okolie Jozef Pribula, ktorý riešil žalobu jedného trebišovského sudcu. Pribula zdôraznil, že Ústavný súd posudzoval len ústavnosť či neústavnosť postupu zákonodarcu. „Sudcovský stav môže odškodniť buď štát ako celok, alebo si podajú individuálne žaloby na všeobecný súd,“ povedal.
Ministerstvo spravodlivosti sa individuálnym žalobám chcelo vyhnúť, aby predišlo aj poplatkom za súdne trovy. Mohlo sa im vyhnúť aj tým, že by sa pokúsilo so sudcami o zmier. Prípadne mohlo iniciovať prijatie zákona, ktorým by sa Ústavným súdom namietaná protiústavnosť odstránila.
Časť doplatených peňazí dostal aj Harabin, ktorý bol pred príchodom na ministerstvo sudcom Najvyššieho súdu. Avizoval, že tieto peniaze použije na charitu.
Vďaka bývalému pôsobeniu na Najvyššom súde si polepšili aj štyria ústavní sudcovia – predsedníčka súdu Ivetta Macejková, podpredseda Milan Ľalík a Sergej Kohút s Petrom Brňákom. Brňák bol pritom jediný, kto pri rozhodovaní namietal svoju zaujatosť, ale plénum ho nevylúčilo.
14. platy sudcov
rok 2000: Minister Ján Čarnogurský presadil 14. platy, mali ich dostávať od roku 2003.
rok 2003: Účinnosť vyplácania sa odsúvala, sudcovia preto zažalovali štát.
4. december 2007: Ústavný súd povedal, že parlament konal protiústavne.
23. januára 2008: Nález vyšiel v Zbierke zákonov. Hoci až odvtedy bol účinný, väčšina sudcov už mala 14. platy za štyri roky doplatené na účte.
(vev)
