BRUSEL, BRATISLAVA. Konečne, môžu si po dlhých politic-kých ťahaniciach povedať Belgičania. Väčšina strán sa začiatkom týždňa dohodla na zmenách ústavy, ktoré majú prelomiť patovú situáciu a umožniť vznik trvalej vlády. Ide o prvý pokrok od volieb, ktoré boli vlani v júni a vyústili do veľkej spoločenskej krízy. Jej súčasťou bola aj diskusia o rozpade krajiny.
Viac slova pre regióny
Podľa dohody dôjde k presunu právomocí z federálnej vlády na flámsky a valónsky kabinet v oblastiach, ako je bývanie, farmárstvo, dopravné predpisy či priemysel. Súčasťou dohody je podpora pre hlavné mesto Brusel, ktoré má dostať 65 miliónov eur na obnovu verejnej dopravy. „Je to dôležitá dohoda. Sme späť a rokujeme,“ povedal minister financií Didier Reynders podľa AFP. Kompromis privítali aj flámske strany, ktoré pôvodne žiadali väčší presun kompetencií.
Ďalšie, pre Flámov zásadné reformy, majú nasledovať po vzniku trvalej vlády, na čele ktorej má stáť Yves Leterme (na snímke Reuters). Jeho kresťanskí demokrati vyhrali voľby a počas koaličných rokovaní žiadali, aby mohlo Flámsko samostatne rozhodovať o pracovnom trhu, zdravotníctve a rodinnej politike. Ich požiadavky by sa mali riešiť v najbližších mesiacoch.
Frankofónny juh sa dlhodobo obáva, že väčšia daňová a sociálna autonómia bohatšieho severu ohrozí federálny rozpočet. Valónsko má dvakrát väčšiu nezamestnanosť ako Flámsko a obáva sa tiež, že rozdielne firemné dane by mohli odlákať podniky na sever.
Práca bez povolení
Nová federálna vláda má byť viac naklonená východnej Európe a pružnejšiemu pracovnému trhu. Dočasný minister vnútra už ohlásil, že Belgicko od mája zruší všetky pracovné obmedzenia pre Slovákov a ďalších nových členov Európskej únie. Bulhari a Rumuni si však budú musieť počkať do januára.
