BELEHRAD, BRATISLAVA. Týždeň po jednostrannom vyhlásení nezávislosti Kosova prišiel podporiť Srbsko priamo do Belehradu prvý ruský vicepremiér a favorit nedeľných prezidentských volieb Dmitrij Medvev.
„Veríme, že Srbsko je nedeliteľný štát, ktorého jurisdikcia zahŕňa celé jeho územie,“ narážal Medvedev na bývalú južnú provinciu Srbska, ktorá 17. februára vyhlásila samostatnosť od Belehradu. Srbsko aj Rusko považujú tento krok za nelegálny a Kosovo aj napriek uznaniu viacerých štátov sveta vrátane 18 krajín EÚ považujú za súčasť Srbska. „Rusko tento postoj nezmení,“ zdôrazil Medvedev.
Na ich adresu včera Biely dom vyhlásil, že Kosovo už nikdy nebude súčasťou Srbska. Opak tvrdil srbský minister pre Kosovo Slobodan Samardžič, ktorý včera demonštratívne navštívil kosovských Srbov v Mitrovici.
Srbi a Rusi v jednom šíku
V srbskej metropole sa Medvedevovi dostalo vrelého privítania. Stretol sa s ním srbský prezident Boris Tadič aj premiér Vojislav Koštunica. „Spolu s Ruskom budeme bojovať a požadovať anulovanie týchto nelegálnych krokov,“ povedal Koštunica.
Srbská vláda začína dávať prednosť spolupráci s Moskvou pred úniou, ktorá až na pár výnimiek nezávislé Kosovo podporuje a napriek odporu Belehradu tam vysiela policajnú misiu EULEX (jej súčasťou má byť aj šesť Slovákov).
Obidve krajiny spája aj silný antiamerikanizmus, ktorý sa prejavil aj po štvrtkovej demonštrácii proti Kosovu v Belehrade, po ktorej radikáli zapálili americkú ambasádu.
Načasovanie Medvedevovej návštevy týždeň pred ruskými voľbami, ktoré podľa prieskumov nemôže prehrať (podporuje ho vyše 70 percent obyvateľov), dokazuje, že Kremeľ ostane najväčším advokátom Srbska aj po výmene na prezidentskom poste, z ktorého odchádza Vladimir Putin.
Tadič sa nezastal Djindjiča
Priateľskej atmosfére nezabránil ani škandálny komentár ruského novinára v štátnej televízii Rossija, ktorý v piatok povedal, že zavraždený srbský premiér Zoran Djindjič bol „bábkou v rukách Západu a guľku si zaslúžil“.
Prezident Tadič na rozdiel od desiatok demonštrantov od ruskej strany žiadne ospravedlnenie nepožadoval. Sám je pritom lídrom Demokratickej strany založenej Djindjičom, ktorý dostal Srbsko po Miloševičovej diktatúre z medzinárodnej izolácie.
Niečo za niečo
Nadštandardné ruskosrbské vzťahy včera ilustroval aj podpis dohody o spoločnej výstavbe tranzitu plynu na srbskom území. Pred mesiacom Belehrad umožnil vstup Gazpromu do koncernu NIS, čím podľa analytikov prejavilo Srbsku vďaku za podporu z Kremľa.
Rusko ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN zablokoval Ahtisaariho plán, čo nakoniec viedlo k jednostrannému vyhláseniu Kosova.
Najtvrdšie vyhlásenie proti nemu mal práve ruský predstaviteľ. Zástupca pri NATO Dmitrij Rogozin v piatok pripustil použitie „hrubej sily“.
Po kritike Spojených štátov rétoriku zmiernil. „Rusko nikdy nepoužije silu pri riešení Kosova,“ citovala ho včera ruská agentúra Ria Novosti. Podľa nej boli piatkové Rogozinove slová dezinterpretované médiami.
Jednostranný krok Prištiny zničil medzinárodný systém a medzinárodné právo, ktoré ľudstvo vytváralo viac ako sto rokov.
Dmitrij Medvedev, ruský vicepremiér
