V Bratislave nameralivčera 19 stupňov, najbližšie dni sa už vrátia k studenšiemu normálu.

BRATISLAVA. Na Slovensku včera padlo šesť teplotných rekordov. V Bratislave popoludní namerali devätnásť stupňov, čím padol rekord 15, 9 stupňov z roku 1997. Rekordy zaznamenali aj v Piešťanoch, Žiline, Sliači, Košiciach a Kamenici nad Cirochou. Na východe tak padli 15­stupňové rekordy spred devätnástich rokov.

„Dvadsať stupňov, ktoré sme u nás ešte nikdy nenamerali, neprekonáme asi ani tento rok,“ povedal Rastislav Čičmanec zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Podľa Čičmanca pravdepodobnosť, že by sa teplota na rekordných dvadsať stupňov vyšplhala ešte dnes, je veľmi malá.

„Už tento týždeň sa ochladí,“ dodal Čičmanec. Koncom týž­dňa bude v noci mínus jeden až päť, cez deň klesne teplota na 1 až 5 stupňov.

Tento týždeň by sa postupne mala zväčšiť oblačnosť. „Na horách by mohlo snežiť, ale skôr od výšky 1500 metrov.“

„V marci sa dá predpokladať návrat k očakávanému počasiu, čiže budú aj zrážky, aj niekoľkostupňové ochladenie,“ povedal klimatológ Pavol Faško. S návratom klasickej zimy už neráta. „V nížinách na zimné počasie veľké predpoklady nie sú, pre lyžiarske strediská sa sezóna ešte rozhodne nekončí.“ Priemerná februárová teplota v Hurbanove je 0,9 stupňa. Tento február sa očakáva nad tri stupne.

Vo februári 1929 namerali vo Vígľaši mínus 41 stupňov. „Február je mesiac, keď môže teplota klesnúť až takto nízko, ale to už bolo veľmi dávno, v historickom období,“ povedal Faško.

Citliví sme už aj pri ochladení na normál

Klimatológ PAVOL FAŠKO si myslí, že mínusové rekordy vo februári sú u nás už málo pravdepodobné.

Dá sa povedať, že sa u nás otepľuje?

„Posledné dve zimy sú nadnormálne teplé. Trend je, že veľa mesiacov je teplotne nadnormálne teplých. Typické pre Slovensko sa stávajú výkyvy a niekoľkodňové obdobia s re­kord­nými teplotami. Vlani ich boli desiatky.

Posledné dve zimy za veľa nestáli.

Rok 2007 môžeme nazvať rokom teplotných rekordov. V júli sme namerali 40 stupňov, čo sa predtým nestalo nikdy. Keby sme išli do histórie, pred tridsiatimi či štyridsiatimi rokmi sa u nás v severnejších oblastiach napríklad na Liptovskej Mare a Orave veľmi kúpať nedalo, v súčasnosti to tak už nie je.“

Očakávate, že tento rok budú znovu padať rekordy?

„Cez víkend namerali rekordné teploty takmer na tretine meteorologických staníc. Rekordne teplé dni sme zažili v januári aj vo februári a zažijeme to aj v ďalších mesiacoch.“

Čo to všetko znamená?

„Neznamená to, že bude kontinuálne teplo. Ochladenia môžu byť veľmi nepríjemné. Zvykáme si na terajšiu teplejšiu klímu a potom, keď sa teplota vráti do normálneho stavu alebo je pod normálom, tak to horšie znášame. Naša klíma je taká, že počasie je premenlivé a striedajú sa teplé a chladnejšie vzduchové hmoty. Ľudia by mali byť na to pripravení.“

Očakávate, že sa v budúcnosti vrátia studené februáre?

„Nevylučujem to, ale je to málo pravdepodobné. V dôsledku globálneho otepľovania majú procesy prebiehajúce v atmosfére viac energie. Oteplenie sa nedeje na celej planéte. Aj tento rok boli na severnej pologuli, ale aj na Balkáne krajiny, ktoré mali veľmi krutú zimu.“

Lyžovať sa ešte dá

Väčšina zimných stredísk sa spolieha na umelý sneh, ktorý sa topí pomalšie.

Veľmi dobré podmienky na lyžovanie sú aj pri rekordných teplotách vo viac ako 100 strediskách na Slovensku. Ideálna lyžovačka to však nie je.

„Sneh je premočený a ťažký, keď bude takéto počasie pokračovať, budú svahy príliš bubnovité na to, aby sa na nich dobre lyžovalo,“ povedal Roman Millan zo ski.sk

„Hostia sú s teplom spokojní, lyžuje sa na všetkých svahoch,“ povedal Juraj Szabo zo strediska Jasná. Cez deň tam zmiznú zo svahov asi tri centimetre snehu, ale v noci stále mrzne, čo umožňuje dosnežovať každý deň. „Umelý sneh sa topí pomalšie ako normálny, ale tento rok sme vyčerpali jazierko, z ktorého zasnežujeme, už šesťkrát,“ povedal Szabo. Táto sezóna je na zasnežovanie ešte náročnejšia ako minulá, ale do ceny ski pasov to nepremietli.

Podľa Miroslav Greša, riaditeľa združenia Lavex, prevádzkovateľa lanoviek a lyžiarskych vlekov, je u nás na zasnežovanie vybavených asi 100 z 250 lyžiarskych tratí. „Pri strediskách od 300 do 700 metrov je otázne, či sa im oplatí investovať do zasnežovania,“ myslí si Grešo.

„Teraz máme teploty ako v marci. Lyžiarom to neprekáža, ale bežkári nemajú trate. Umelý sneh je na svahoch, ale okolo je jar,“ povedal Peter Chudý zo Združenia cestovného ruchu. Lyžiarsku sezónu v Tatrách to podľa neho neskráti.

Teplé počasie je jedným z dôvodov, prečo Tatrám chýbajú jednodňoví turisti. „Keď máte dovolenku zaplatenú, tak prídete, ale jednodňo­vých môže teplo trochu odradiť,“ povedal Chudý.