Už o tri dni sa v Trenčíne začne európsky šampionát vzpieračov. Po tom, čo koleno donútilo vzdať sa účasti trojnásobného majstra sveta spred štyroch rokov z thajského Čiang-Mai Martina Tešoviča, spadlo bremeno zodpovednosti na 31-ročného Rudolfa Lukáča, ktorý bude štartovať vo váhe do 69 kg.
„Ja že som jednotkou tímu? Ešte je tu Ondro Kutlík. Ale keď mi to hovoríte, možno to tak bude,“ zmohol sa na slabý protest rodák z Horoviec neďaleko Lednických Rovní. Absolvent elektrotechnickej priemyslovky v Košiciach prišiel do Trenčína vojenčiť v roku 1993 a pri Váhu už zostal.
Otázkou, či už mesto žije blížiacim sa šampionátom, však zostal zaskočený. „Netuším, ja ani neviem, ako hala vyzerá. Koncentrujem sa len na seba a na svoj výkon. Aby som vo štvrtok, keď sa súťaží v šesťdesiatdeviatke, podal maximálny možný výkon,“ vysvetľoval otec dvojročnej Barborky a päťročnej Viktorky. „Taká banícka drina ako v januári, keď som trénoval trojfázovo od deviatej ráno do deviatej večer, to už nie je. Teraz je len hodinárska, keďže sa snažím načasovať formu, ale aj tak sa za celý deň takmer nezastavím. Tréningy, sauna, masáže, elektroliečba.“
Lukáč za svoj doterajší vrchol považuje štvrté miesto na ME v nemeckej Riese v roku 1998. O medaile pred domácim publikom však neuvažuje. „Bral by som už aj repete výsledku z Riesy. Za danej situácie však môžem len dúfať. Nie som totiž fit, natiahol som si šľachy na sedacích svaloch a času na vyliečenie niet. V piatok (dnes - pozn. red.) pôjdem v tréningu naplno, aby som si vyskúšal, ako na tom som, ale od optimizmu mám ďaleko. Ak by som bol zdravý, tak by z toho boli určite slovenské rekordy, ale takto…“
Všetky tri slovenské maximá vo váhe do 69 kg patria Rudovi. V trhu 140 kg práve z ME v Riese, v nadhode 175,5 kg z vlaňajších majstrovstiev Slovenska v Košiciach a v dvojboji 310 kg z MS 1999 v Aténach.
Jasného favorita Lukáčova váha nemá ani podľa samotného Ruda. „Prvých šesť pretekárov má nahlásené výkony v rozpätí piatich kíl. Medzi nimi aj ja, takže to môže byť napínavé. Len ma mrzí, že opäť nie som v poriadku,“ povzdychol si účastník atlantskej olympiády spred piatich rokov. Do USA napokon cestoval, ale pred OH ho do ruky nepríjemne pohryzol svokrin čau-čau, za čo si vtedy na Dukle vyslúžil „čau - čau olympiáda“. Keď sa ruka zahojila, skolila ho brušná chrípka. Olympiádu napokon stihol a domov sa vracal s výkonom 302,5 kg a dvadsiatym miestom.
Svojmu tradičnému receptu - pred vstupom na pódium kvapku slivovice pod jazyk - však zostáva naďalej verný. „Stále mi to pomáha, len sa to nesmie prehnať,“ vyprskol smiechom Lukáč. Napriek zdravotnému stavu zostáva slovenským žolíkom, od ktorého sa čaká umiestnenie v prvej šestke. Ruda to zaväzuje, i keď, ako sám priznal, nervózny zatiaľ nie je. „Len stresu je v týchto dňoch akosi viac ako pred inými šampionátmi.“
RASTISLAV HRÍBIK
