erzný zákon, uprednostňuje rokovania s dotknutými vlastníkmi. Generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) a splnomocnenec vlády pre urýchlenie postupu výstavby nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry IGOR CHOMA.
Aká má byť podľa vás úloha Národnej diaľničnej spoločnosti pri výstavbe diaľnic formou verejno-súkromného partnerstva (PPP)?
„Chceli by sme mať nad tým technický dozor. Koncesionár bude stavať diaľnicu tak, aby v maximálnej miere šetril peniazmi. Z pohľadu štátu je dôležité, aby to nešlo na úkor kvality. Štát musí mať kompetentných ľudí na stavbe. Tí by podľa môjho názoru mali byť od nás z NDS.“
Obávate sa, že koncesionár pôjde až na hranu noriem a použije iba to najnevyhnutnejšie?
„Z pohľadu koncesionára je to prirodzené. Použijem príklad z Portugalska. Stáli sme na mieste, kde sa križovali dve diaľnice, jednu staval koncesionár, druhú štát. Okamžite ste videli rozdiel, tá menej kvalitná bola koncesná. Je teda potrebné, aby zmluva umožňovala aj efektívne ovplyvňovanie stavebnej činnosti koncesionára.“
Ste nadšencom pre PPP projekty?
„Nie som ich horlivým zástancom. Ak však beriem do úvahy uznesenia vlády o významnom urýchlení výstavby diaľnic, je toto jedna z možností financovania. A je to prijateľná alternatíva, ak bude prijateľná cena. Ak by sa však dali peniaze zaobstarať z iného zdroja tak, aby to nemalo dosah na verejné financie z pohľadu Eurostatu, isto by som nebol zástancom PPP.“
Je odhadovaná cena 300 až 400 miliárd za PPP diaľnice výhodná?
„To sú len hrubé čísla, ale niekde tam by sa trh mohol pohybovať. Ak ponuky investorov pôjdu nad túto hranicu, vyvstane otázka pre vládu, či to je z pohľadu štátneho rozpočtu do budúcnosti prijateľné.“
Môže to teda skončiť aj tak, že vláda nakoniec súkromné diaľnice neschváli?
„Môže, ak výsledkom bude neprijateľná suma s výrazným dosahom na verejné financie. No s predpokladaným rastom HDP záväzok štátu ako podiel na HDP bude klesať, lebo splátka bude konštantná. V prvom roku to bude mať negatívny dosah na deficit verejného sektora zhruba 1,3 percenta a po 30 rokoch 0,04 percenta. To je prijateľné číslo. Navyše, ak sa dobudujú diaľnice, prejaví sa ich dosah rastom HDP približne do 0,7 percenta ročne.“
Na cenu vplýva aj rýchlosť výstavby. Myslíte si, že termín, s ktorým prišla vláda, je dobrý?
„Podľa mňa áno. Čím skôr sa diaľnica postaví, tým skôr sa prejaví jej pozitívny efekt. Samozrejme, rýchlosť výstavby si každý zaráta do ceny.“
Keďže však s PPP nemáme skúsenosť, veľa bude závisieť od kvality poradcu. Vy ste sa už stretli niekedy s menom nového poradcu pre PPP diaľnice CMS Cameron McKenna?
„Áno, nepriamo. Kancelária pána Ružičku, ktorý na Slovensku zastupuje spomínanú spoločnosť, nám robí právneho poradcu pre elektronické mýto. Možno aj z toho vychádzal minister Vážny, keď ich oslovil. Podľa môjho názoru v oblasti prípravy súťaže na mýto urobili dobrú robotu.“
Vy ste McKenna pre elektronické mýto vyberali vo verejnej súťaži?
„Nie, my sme nerobili súťaž na poradcu ako takého. Časť dokumentácie bola spracovaná predchádzajúcim poradcom. Preto sme objednali len právne poradenstvo na ukončenie prípravy dokumentácie. Právna kancelária Ružička bola zazmluvnená ako podprahová zákazka, pričom sme mali k dispozícii ďalšie dve ponuky. To však vôbec nebolo o takých sumách ako pri poradcovi na PPP.“
Aká je odmena za právne služby pri mýte?
„Do osem miliónov korún.“
Prečo ste aj vy zmenili poradcu? Predtým vám radil Mott MacDonald.
„Výsledky ich práce nezodpovedali úhradám, ktoré dostali. Keď nám predložili celý výsledok práce, neboli sme spokojní. Po vzájomnej dohode sme zrušili dodatok k zmluve o príprave PPP, ktorou sa stali poradcom pre mýto. Ostali teda len poradcami pre PPP.“
Takže stratili osemmiliónovú zákazku, ale udržali si 400miliónovú.
„Pozor, pôvodná cena zazmluvnená v roku 2004 bola podstatne vyššia – viac ako 800 miliónov.“
Koľko doteraz Národnú diaľničnú spoločnosť stáli rady Mott MacDonald pri PPP diaľniciach ?
„Diaľničná spoločnosť vyplatila poradcovi v období do októbra 2006 asi 116 miliónov. Po mojom príchode do NDS som od novembra 2006 zastavil všetky úhrady poradcovi. A po rozhodnutí, že obstarávateľom koncesionárov pre určené úseky diaľnic bude ministerstvo dopravy, som nevidel žiadny dôvod na pokračovanie spolupráce. Ďalším dodatkom sme našu spoluprácu k 15. septembru 2007 úplne ukončili.“
Dostali ste do rúk zákon, ktorý vám umožňuje stavať na pozemkoch, ktoré nevlastníte. Už ste ho využili?
„Nie. Ani nejdeme týmto smerom. K inštitútu vyvlastnenia, tak ako pri pôvodnom zákone, môže prísť až vtedy, ak sa niekto nebude chcieť dohodnúť, respektíve ak bude mať neprimerané požiadavky. Všetci pracovníci NDS, ktorí robia na majetkovoprávnej príprave, boli inštruovaní, že musia s ľuďmi komunikovať, lebo vždy je to o komunikácii, ja to proste cítim tak. Ľudia – vlastníci nehnuteľností - sa vzoprú vtedy, ak sa s nimi nehovorí.“
Ste s tým zákonom vnútorne stotožnený?
„Rokovanie je lepšia cesta. Môj názor je, že tento zákon je namierený najmä proti špekulantom.“
Koľko vám ešte ostáva vykúpiť pozemkov na trasách pre PPP?
„Na všetkých PPP trasách je zhruba 13-tisíc pozemkov s 32 800 vlastníkmi. Čiže musíme podpísať 32 800 zmlúv, čo rozhodne nie je malé číslo. Najali sme v regiónoch 26 právnických kancelárií. Do 1. júna musíme mať všetko vyrovnané tak, aby sme mohli požiadať o stavebné povolenie.“
Dá sa to vôbec stihnúť?
„Áno, aj s novým zákonom. Ak ľudia podpíšu zmluvy o budúcich zmluvách, respektíve nájomné zmluvy. Ak nepodpíšu, budeme postupovať podľa nového zákona.“
Čo ak Ústavný súd pozastaví jeho účinnosť?
„Budeme to rešpektovať.“
Koľko peňazí máte vyčlenených na výkup pozemkov?
„Zatiaľ je zo štátneho rozpočtu vyčlenená jedna miliarda na PPP projekty pre rezort dopravy. Do toho spadá aj výkup pozemkov, poradca a podobne. Nebude to však stačiť.“
Nie je škoda, že pre PPP prídeme o eurofondy, ktoré sa mohli použiť na výstavbu diaľnic?
„Naozaj je tu hrozba, že nebudeme schopní dočerpať eurofondy. Máme však iné úseky diaľnic, ale musíme ich dotiahnuť zo stránky prípravy. Je to prioritná úloha pre NDS.“
Takže sa obávate, že nestihnete minúť približne 1,2 miliardy eur z Operačného programu Doprava?
„Minieme ich. Dal som jasné úlohy s cieľom tieto peniaze vyčerpať a hotovo. Čo tam našpekulujeme. Veď sú to najlacnejšie peniaze, ktoré môžeme odniekiaľ dostať.“
Bratislava nemôže použiť eurofondy. Ale z hľadiska intenzity dopravy nevyhnutne potrebuje ďalšie cesty. Prečo staviate diaľnice na úsekoch, po ktorých jazdí málo áut?
„Prepojenie západu a východu je potrebné bez ohľadu na to, aká je tam intenzita dopravy. Ak sa rozvinie ekonomika vo východných regiónoch, hustota premávky bude rásť.“
Ale nikdy nedosiahne stav, aký je v Bratislave.
„S tým súhlasím. Keď som nastúpil do NDS, čudoval som sa, ako bezchybne je pripravený diaľničný obchvat Svidníka s intenzitou tritisíc áut za deň. Bol tam zrejmý regionálny záujem. Ale pýtam sa, prečo neboli pripravené projekty, kde je intenzita nadpriemerne vysoká. Situácia v Bratislave je problematická a zlepšovať sa nebude, naopak. Tam je ideálny priestor na PPP projekt, lebo je samofinancovateľný. Intenzita dopravy je taká vysoká, že z mýta pokryjete náklady v relatívne krátkom čase. Štát nemusí nič garantovať, platby koncesionárovi budú splácané z mýta.“
Z toho vyplýva, že nie všetky úseky, ktoré sú pripravené pre PPP, zodpovedajú základnej filozofii PPP.
„Áno, nezodpovedajú. Existuje však niečo ako spoločenská potreba na výstavbu. Pozrite sa, robili sme si prepočty. Ak sme prerátali niektoré úseky súčasných PPP balíkov, ktoré by sa splácali iba z mýta, návratnosť by bola pri dnešnej intenzite aj dvesto rokov.“
Keď sme už pri mýte, povedzte, čo to bude, mikrovlnný alebo satelitný systém?
„Ak niekto príde s iným ako satelitným riešením a splní podmienky tendra, má možnosť realizovať svoju technológiu. Otvorene však poviem, pre nás ako NDS by bol do budúcnosti prijateľnejší satelitný systém. Prečo by sme mali budovať mikrovlnný systém, ktorý je náročný na čas, elektrickú energiu, vyrovnanie pozemkov? “
Na tých 2200 kilometrov, ktoré chcete spoplatniť, je technicky výhodnejší satelit alebo mikrovlnka?
„Jednoznačne satelit, najmä z pohľadu možnosti veľmi rýchlej rozšíriteľnosti systému o ďalšie úseky.“
Akú chcete mať úspešnosť výberu mýta?
„Sto percent.“
A reálne?
„Budeme spokojní s 97 percentami.“
Tlačia na vás lobisti firiem, ktoré súťažia o mýtny systém?
„Áno. Každý má snahu prísť sa sem porozprávať a prezentovať svoj systém ako najlepší na svete. Nebránim sa tomu a chápem ich. Nerozprával som sa však iba s jedným dodávateľom, ale so všetkými, ktorí prejavili záujem rozprávať sa na tému.“
Zdá sa vám fér, že ste dve firmy vylúčili vlani z tendra na mýto?
„Bolo to fér. Po dvoch zrušených súťažiach sme si povedali, že musíme ísť striktne podľa zákona, čím vylúčime možnosť spochybnenia úspešnosti tendra. Komisia bola síce na vážkach, ale predstavenstvo spoločnosti rozhodlo.“
Autor: Tomáš Halán
