BANJA LUKA, BRATISLAVA. Keď Kosovo, tak aj my. Srbská menšina v Bosne a Hercegovine vo štvrtok večer prijala vyhlásenie, že keď kosovskú nezávislosť uzná väčšina štátov Európy, majú na svoje sebaurčenie právo aj oni.
Politický ťah
Ide tak o ďalší región, ktorý po nedeľnom kosovskom odtrhnutí od Srbska priostril svoje separatistické myšlienky.
Štvrtkové vyhlásenie hovorilo tiež o práve na referendum, ktorým by si Srbi mohli podľa vzoru Kosova určiť svoju budúcnosť. „Referendum môže byť vytiahnuté iba raz. Nie sme dobrodruhovia, aby sme to žiadali teraz,“ povedal pred parlamentom Milorad Dodik, premiér Republiky Srbskej, ktorá tvorí jeden z dvoch štátov bosnianskej federácie. „Je to politická hra, ktorá má posilniť srbské pozície v rámci Bosny,“ hovorí Tija Memiševič z Európskeho výskumného centra v Sarajeve. Predpokladá sa, že v referende by si Srbi vybrali samostatnosť, ale Tija Memiševič verí, že k nemu nedôjde.
Plebiscit s podobnou otázkou by bol podľa Daytonskej mierovej zmluvy, ktorá ukončila v roku 1995 vojnu, protiústavný. To isté povedal pre SME dávnejšie aj medzinárodný správca pre Bosnu Miroslav Lajčák.
Ten prirovnanie Kosova k Srbom v Bosne odmieta. Pre denník Glas Srpske povedal, že je to úplne iný prípad. „Bosna nemôže byť rukojemníkom Kosova,“ dodal Lajčák. Napriek tomu uznal, že kosovská nezávislosť poznačí celý región.
Banja Luka vo výhode
Výhody by z toho mali ťažiť najmä bosnianskosrbskí politici v Banja Luke. Kým Európska únia sa snaží posilniť centrálnu vládu v Sarajeve, srbská menšina sa týmto krokom bráni a chce si udržať svoju mieru nezávislosti.
Takisto odmieta ďalšie pôsobenie vysokého medzinárodného predstaviteľa v krajine.
Svoj nesúhlas s kosovským odtrhnutím ukázali vo štvrtok aj bosnianski Srbi. Do ulíc hlavného mesta Republiky Srbskej vyšlo asi dvetisíc ľudí.
Ako v Belehrade chceli zaútočiť na americký konzulát, pri zrážkach zranili 14 policajtov.
Odmietam pokusy umelo spájať Kosovo s Bosnou.
Miroslav Lajčák, vysoký medzinárodný predstaviteľ pre Bosnu
