BRATISLAVA. Odchod poslancov Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Rudolfa Bauera a Pavla Minárika z KDH predsedu strany Pavla Hrušovského mrzí. Z funkcie odstúpiť nechce.
Pred novinárov Hrušovský vystúpil deň po odchode Palkovej skupiny spolu so všetkými podpredsedami a dvomi europoslancami hnutia.
VIDEO - Hrušovský o príčinách odchodu členov KDH
VIDEO: Eugen Korda
„Boli sme dlhoroční priatelia,“ začal Hrušovský. Spôsob, akým poslanci odišli, sa mu nepáči. Pavol Minárik mu vraj zatelefonoval 23 minút pred ich tlačovou besedou. Povedal, že všetci až na Františka Mikloška mu zrazu vykali.
„Nezostáva mi nič iné len zobrať na vedomie toto rozhodnutie a poďakovať sa za to, čo sme spolu pre naše hnutie urobili,“ povedal Hrušovský. Vyhlásil, že naivne dúfal, že sa mu stranu podarí zjednotiť. Nepodarilo sa, lebo „naši bývalí kolegovia sa jednostranne rozhodli odísť“.
VIDEO - Hrušovský: KDH nekončí, začíname novú éru
VIDEO: Eugen Korda
Odmieta, že by sa KDH rozpadávalo alebo končilo. „KDH dnes začína novú éru svojej politiky. Možno náročnejšiu, ťažšiu, ale o to zodpovednejšiu.“ Sú podľa neho stále tí istí „kádeháci“ a predstavia aj nových ľudí.
O náhradníkovi premýšľa
Snem KDH bude v roku 2009. Hrušovský nepovedal, či naň pôjde s menom toho, kto by ho mohol vo funkcii predsedu po šiestich rokoch nahradiť. „Uvažujem nad tým odkedy som bol zvolený za predsedu. Otázku však považujem za predčasnú.“
Urobí vraj všetko preto, aby preferencie KDH stúpali. „Pravdou je, že sme sa vyčerpali vnútrostraníckymi spormi viac, ako hľadaním tém,“ priznal.
Čas ukáže, kto zostane
Hrušovský odmietol dôvody, ktoré Palko a spol. spomenuli pri odchode. Predsedníctvo KDH podľa neho nikdy nezaviazalo vedenie, aby vstúpilo do vlády so Smerom, ale iba mu dalo mandát o vstupe rokovať. Povedal tiež, že nepodporoval návrh na disciplinárne stíhanie Palka, len proti nemu nemohol zakročiť. Nikdy sa nezačalo.
Hrušovský nevie, či z KDH odídu aj iní ľudia. Čas podľa neho ukáže, ako sa zachovajú najmä tí, čo podporovali Palkovu kandidatúru na predsedu.
Opozícia sa dostala na okraj krízy
Opozícia je na začiatku najväčšej krízy od volieb v roku 2006.
Časť členskej a voličskej základne SMK sa stále nevyrovnala s porážkou dlhoročného predsedu Bélu Bugára, v SDKÚ sa verejne objavila výzva na výmenu predsedu Mikuláša Dzurindu, hoci jej autor Juraj Liška zatiaľ nenašiel výraznejšiu podporu. KDH zo dňa na deň prišlo o 4 z 13 poslancov a zrejme bude musieť počítať s konkurenčnou stranou.
Problémy v KDH a SDKÚ sa prejavili v polovici volebného obdobia, keď najmä opozičné strany obvykle začínajú rozbiehať predvolebnú kampaň.
Výmena šéfov nestačí
„Začínajú byť v kríze, a keď to pôjde takto ďalej, dostanú sa do hlbokej krízy,“ myslí si politológ László Öllős. Príčinu vidí v tom, že strany po prehraných voľbách kriticky neanalyzovali svoju situáciu a radšej sa hádali medzi sebou.
Chybou podľa Öllősa je, že nevypracovali opozičný program, žiadnu stratégiu, ako vyhrať voľby, a strácajú zázemie – nielen voličov, ale aj organizácie, ktoré ich ešte v období SDK podporovali.
Iba výmena lídrov teda podľa Öllősa nestačí. Myslí si, že nečinnosť opozície posúva predsedu Smeru Roberta Fica k tomu, aby bol premiérom aj v ďalšom volebnom období.
SDKÚ: Kríza nie je
Zlý stav opozície vidí aj podpredseda SMK Gyula Bárdos. „Tieto udalosti opozíciu neposilnia. Opozícia má čo robiť, aby našla témy a oslovila voličov.“ Aj Bárdos si myslí, že problémy sú nahrávkou na smeč pre Fica.
„Po dvoch rokoch v opozícii každá strana ako keby cítila, že nemôže nič rozhodnúť a presadiť,“ vysvetľuje si problémy podpredsedníčka KDH Mária Sabolová.
„Vôbec to nevnímam tak, že by bola opozícia v kríze. Skôr si myslím, že vonkajšie ťahy na opozíciu zo strany Smeru môžu byť vyvolané tým, že vládny Smer dodýchava,“ povedal predseda poslaneckého klubu SDKÚ Stanislav Janiš. Jeho strana je vraj v dobrej kondícii.
Opozičné strany sa stretnú už v pondelok. Bárdos hovorí, že zaoberať sa budú najmä Lisabonskou zmluvou a tlačovým zákonom, určite však aj situáciou v KDH a SDKÚ.
Pravicu čaká aj riešenie iných problémov, napríklad to, či dokáže nájsť spoločného kandidáta na prezidenta.
Miroslav Kern
Nová strana nemusí byť bez šance
Problémy v opozícii a neistota voličov otvárajú priestor napravo od stredu.Šancu by mohli mať opäť liberálne hodnoty.
Šanca na úspech je len malá, myslia si analytici o novej politickej strane, ktorá by mohla vzniknúť pri skupine okolo Vladimíra Palka. Bude sa zrejme uchádzať o rovnakých voličov ako KDH.
Otázkou je, či by opozíciu nemohol zaskočiť iný, úplne nový projekt. „Je tu stále otvorený problém chýbajúcej liberálnej strany. Nepochybujem, že sa niekto pokúsi tento priestor obsadiť,“ myslí si sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK. Nevylučuje ani pokus o založenie širšej liberálno-konzervatívnej strany, ktorá by mohla narábať s podobnými hodnotami ako SDKÚ. „To by mohlo oslabiť všetky etablované pravicové strany.“
Pripomína, aký ohlas si získala široká koalícia SDK v roku 1998. Otázne podľa neho je, či sa na takýto krok nájdu schopní ľudia, ktorí si na to dokážu zároveň zaistiť dostatok peňazí.
Strany, ktoré hlásali, že sú liberálne, boli dočasne úspešné v rokoch 1998 až 2002. SOP už zanikla, ANO funguje už len formálne. Pokus presadiť Slobodné fórum s podobným programom v roku 2006 stroskotal. Teraz je na obzore nová strana orientovaná na konzervatívnejšieho voliča.
(knm)