Geniálna, gumová, fanaticky pracovitá
s absolútnym talentom a dokonalou
muzikálnou aj pohybovou intuíciou.
O Natálii Bessmertnovovej divadelní kritici a znalci baletu hovorili ako o primabaleríne s veľkým "P". Zomrela v noci na utorok. Mala 67 rokov a za sebou viac ako pol storočia na špičkách.
Národná umelkyňa Sovietskeho zväzu a niekoľko rokov aj prvá baletka slávneho moskovského Veľkého divadla pretancovala na jeho pódiu 50 rokov. Po prvý raz ju diváci "Veľkého" videli už v roku 1951, keď bola študentkou Moskovského choreografického učilišťa. Baletní majstri v nej odhalili čoskoro neobyčajný talent. Začala tancovať hlavné úlohy a musela sa naučiť vzdorovať aj závisti kolegýň, ktoré skončili v epizódnych úlohách.
Hlavné úlohy v baletoch "Rómeo a Júlia", "Ivan Hrozný", "Legenda o láske" a ďalšie ju síce preslávili, ale svetoznámu legendu klasického baletu z nej urobila Giselle z rovnomenného predstavenia. Tancovala ju famózne. Od roku 1995, keď prestala aktívne tancovať vo "Veľkom", sa venovala výučbe svojich žiakov a žiačok. Ako ona vraj Giselle nezatancovala ani jedna.
"Smrť Natálie, to je koniec romantickej éry v ruskom balete," povedal redaktor časopisu "Balet" Sergej Korobkov a súhlasili s ním všetci moskovskí baletní kritici. "V niektorých chvíľach predstavovala nedosiahnuteľný ideál baletky," tvrdí expert. Nikto mu ani slovom neodporoval, a nebolo to preto, že o mŕtvych sa hovorí len dobre. Rusko bolo, je a dlho ešte bude baletnou veľmocou, práve vďaka talentom, ako bola Natália Bessmertnovová. (pp)
