Rozumel tropickým plodom, živil sa ako agronóm. Preto si mohol bez strachu užívať literárnu slobodu a hľadať nové formy románu. Francúzsky spisovateľ a filmár Alain Robbe-Grillet si však takým svojským prístupom veľa obdivovateľov nezískal.Na ulici zastaví polícia chlapa, lebo si myslí, že je vrah. Ale ja mám alibi, namieta muž, keď sa zločin stal, bol som v kine. Áno, a čo ste videli? pýta sa detektív. Film Vlani v Marienbade. Tak nám teda porozprávajte, o čom bol!
Muž tú úlohu splniť nemohol a išiel do väzenia.
Túto príhodu raz pre noviny Guardian rozprával - ako vtip - režisér Alain Resnais. Vlani v Marienbade sám režíroval a irónia narážala na scenár, ktorý preňho napísal Alain Robbe-Grillet. Teda niekto, kto dosť pohŕdal tradičným spôsobom rozprávania.
Robbe-Grilletove romány by sotva vedel niekto prerozprávať. Nejde v nich o dej. A nezáleží na tom, čo sa stalo pred tým, a čo potom. Robbe-Grillet nehodnotí, neinterpretuje. Robbe-Grillet len sucho ukladá situácie jednu vedľa druhej. Hrdinom nevymýšľa charakterové črty, jeho hrdinovia iba konajú a vravia.
Nebál sa, že nezarobí
Bolo prirodzené, že do takého čítania sa veľa ľudí nehrnulo. Denník Figaro píše, že z románu Žiarlivosť (vyšiel v roku 1957) sa za prvých dvanásť mesiacov predalo 746 kusov. Zárobok bol na úrovni minimálnej mzdy.
Francúzska kritika však jeho písanie vzala vážne. Rešpektovala jeho túžbu po novom románe, aj preto, že ju mal dobre zdvôvodnenú. Robbe-Grillet bol inžinier agronóm. Zaujímali ho tropické plody a cestoval za nimi do Afriky. Bol vedec, a tak rozmýšľal aj pri umení. Veda ide dopredu, vravel, vždy niečo vymyslí a zlepšuje. Prečo by to nemohla robiť aj literatúra?
Jeho autorské metódy mali jeden cieľ - ponúknuť čitateľovi čo najobjektívnejší obraz, aby si ho každý mohol prežiť a vysvetliť sám. Bez našepkania, ovplyvňovania. Ktovie, Robbe-Grillet tým chcel možno vyjadriť rozpornosť a nejednoznačnosť sveta. V dvadsiatom storočí sa všeličo dialo - kto by sa odvážil a kto to dokáže akokoľvek hodnotiť?
Nebál sa, že taký prístup čitatelia odmietnu. Nepísal, aby zarobil. Keby nemal z čoho žiť, vždy sa mohol vrátiť k ananásom a banánom.
Nekonvenčná povaha
ho stála dva zuby
Po prvých troch románoch (Gumy, Voyeur, Žiarlivosť) začal rozmýšľať aj o filme. Film Vlani v Marienbade vznikol v roku 1961 a veľmi zaujal nášho Alberta Marenčina.
Robbe-Grillet od neho dostal ponuku nakrútiť vo filmovom štúdiu na Kolibe svoj príbeh. "Najprv myslel, že sľubujem do vetra a že som fanfarón. Nevedel, že tu máme ateliéry, ale pozvanie ho lákalo," spomína Marenčin. "Mal trochu obavy, či tu bude mať slobodu. Prisľúbil som mu, že bude. Ak teda nebude útočiť na režim."
Pri nakrúcaní filmu Muž, ktorý luže, sa prejavila nekonvenčná povaha Robba-Grilleta, jeho neviazanosť a sloboda. "Pútal na seba pozornosť, najmä keď bol v povznesenej nálade. Rozhadzoval rukami a jeden policajt si myslel, že mu chce dať facku. Zahnal sa a Alainovi vyrazil dva zuby. Bol z toho skoro diplomatický spor," hovorí Marenčin.
Premiéra prvej československo-francúzskej kooprodukcie bola naplánovaná na 21. augusta 1968, takže zostala nepovšimnutá. Muž, ktorý luže mal však úspech vo svete, na festivale v Berlíne dostal Strieborného medveďa.
Robbe-Grillet sa k nám ešte vrátil, v roku 1971 nakrútil film Eden a potom. Ten už išiel rovno do trezoru. Posledný film Gradiva stihol spraviť pred dvomi rokmi. Producenti veľký záujem nemali, pomoc nakoniec ponúkol filozof Bernard-Henri Lévy. Robbe-Grilleta mal úprimne rád. V denníku Libération spomína, ako obdivoval jeho odvahu ísť sám proti všetkým. Vážil si, že sa nebojí sklamať a chápal, prečo býval niekedy cynický - vraj aby mal pokoj.
Psychiater mu povedal,
že je normálny
Vo Francúzsku bol Lévy zrejme v menšine. Robbe-Grillet sa zvykol sťažovať, že mu viac rozumeli vo svete. Napríklad v Amerike, kde ho aj pozvali prednášať na univerzitu. Doma sa musel stále brániť obvineniam, že je sexuálny deviant, pretože písal o sexe s trinásťročnými dievčatami. Ani jeho posledná kniha, Roman Sentimental (vyšla minulú jeseň) nebola iná. "Ľudia stále robia tú istú chybu. Myslia si, že keď opíšem svoje sexuálne predstavy, že sa tak musím správať aj v skutočnosti," povedal v poslednom rozhovore pre televíziu France3. Na svojich predstavách nevidí nič zlé: "Psychiater mi povedal, že je to normálne mať vulgárne a pokleslé predstavy. A keď o nich napíšem, aspoň ma neláka prežiť ich aj v realite."
Z rozhovoru sa dalo vycítiť, aký je Robbe-Grillet vitálny. Mal osemdesiatpäť rokov, ale hlas mal pevný a poznámky duchaplné. Lévy o ňom povedal: "V pamäti mi zostane skoro až v športovej forme. Pri nakrúcaní mal plno energie, pri stole pil ako mladý muž."
Na otázku, či ešte píše, však dostal od Robbe-Grilleta jednoznačnú odpoveď - to, čo chcel povedať, už povedal. Že už môže iba cestovať po svete, rozprávať sa s maliarmi, zaujímať sa o nové vedecké objavy a pýtať sa, čo majú nové jeho bývalí nepriatelia.
Kristína Kúdelová © SME
* 18. 8. 1922
> 18. 2. 2008
n 1953 - vydal prvú knihu Gumy a otvoril ňou cestu k tzv. Novému románu
n 1968 - na Slovensku nakrúca film Muž, ktorý luže
n 1971 - na Slovensku nakrúca film Eden a potom
n 2004 - zvolili ho do francúzskej akadémie
n 2007 - vychádza jeho posledná kniha Roman Sentimental
