aj patogenity.
Napadnutie viniča sa prejavuje najprv slabým rastom a chlorózou listov. Na modrých odrodách sa listy sfarbujú do jasnočervena. Charakteristickým príznakom je vytočenie listov smerom hore, takže stopka zviera s hlavnou žilou ostrý uhol.
Nádor sa začína vytvárať zvyčajne začiatkom júna. Najprv je hladký, mäkký, šťavnatý, svetložltej farby, podobný hojivým pletivám. Neskôr hnedne a na povrchu sa tvorí zvráskavené korkové pletivo, ktoré stvrdne. Na jeseň zaschne, cez zimu odumrie a teraz na jar možno vidieť, ako sa postupne rozpadáva.
V budúcom roku sa vytvoria ďalšie nádory na okrajoch toho pôvodného.
Najčastejšie možno nájsť nádory na starom dreve, na hlave kra alebo na jeho kmeni, zriedkavejšie na dvoj- až trojročnom dreve. Pri mladších rastlinách to býva v okolí miesta štepenia. Toto sú tzv. primárne nádory. Po preniknutí baktérií do cievnych zväzkov, ktorými sa dostanú postupne do celej rastliny, vznikajú tzv. druhotné nádory po celej rastline.
Choroba sa prenáša napadnutým množiteľským materiálom, či už podpníkovým, alebo ušľachtilým. Postihnuté štepy v škôlkach môžu hromadne hynúť a prežívajúce rastú slabo. Po vysadení do vinice môže väčšina z nich odumrieť a potrebná je nová výsadba, čím vznikajú veľké škody. Pri napadnutí starších výsadieb kry síce nehynú, avšak rastú pomaly a ich rodivosť postupne klesá o 20 až 50 percent. Často sú touto chorobou postihnuté višne, najmä na koreňoch a koreňovom krčku, či už v sadoch, alebo v škôlkach. Pri ochrane treba napadnuté časti odrezať a spáliť, pričom použité náradie sa odporúča dezinfikovať. Rozmnožovací materiál sa nesmie brať z napadnutých jedincov. Keďže baktérie môžu vnikať do rastliny iba cez poranené miesta, je jasné, že mechanicky nepoškodený vinič nikdy nenapadnú, preto treba pri kultivačných prácach dbať na nepoškodenie rastlín.
Prehnojenie dusíkom spôsobuje príliš bujný rast a nevyzretie dreva, ktoré je potom ľahšie infikované. Naopak, dostatok draslíka a fosforu zvyšuje odolnosť rastlín.
Odrodová náchylnosť súvisí s odolnosťou proti mrazom, čiže odrody s veľmi dobrým vyzrievaním dreva netrpia ani nádorovitosťou. Zvýšený výskyt nádorovitosti býva po zimách so silnými mrazmi, následkom ktorých dochádza k popraskaniu nadzemných častí. Tak to bolo aj v zime 1996/1997, keď v niektorých polohách kry namrzli. Aj náhle prechodné, nadmerné zvýšenie vlhkosti, najmä počas letných mesiacov, podporuje vznik nádorov. Z toho vyplýva určitá ročníková súvislosť a preto, našťastie, už viacero rokov za sebou sú výskyty nádorovitosti zriedkavosťou.
Stanislav Barok
