Učenie proroka Mohameda vyznáva až 90 percent kosovských Albáncov. Žiaden Rijád, alebo Teherán však v Kosove nenájdete.
PRIŠTINA, BRATISLAVA. Keď o piatej ráno zvolávajú muezíni do prištinských mešít veriacich na prvú rannú modlitbu, mladí Kosovčania idú práve spať. Unavení po celonočnom flámovaní na rockových koncertoch či albánskych diskotékach. Na modlenie pri východe slnka, jeden z piatich pilierov islamu, v tej chvíli ani nepomyslia.
Na púť do Švajčiarska
V Kosove vznikol po Albánsku a Bosne len tretí štát v Európe, kde patrí islam k väčšinovému náboženstvu. Podobne ako zvyšné dve krajiny, aj Albánci v Kosove ho prijali počas poltisícročia trvajúcej vlády Osmanskej ríše.
Napriek tomu žiaden ortodoxný islamský štát v Kosove nie je. Tunajší moslimovia sú skôr „európski“ veriaci. Namiesto modlitby si Kosovčania radi doprajú domáce pivo značky Peja a oveľa viac ako na púť do Mekky túžia dostať sa aspoň raz v živote (a najlepšie natrvalo) do západnej Európy. Rady pred švajčiarskou ambasádou v Prištine sú toho dôkazom.
Že v Kosove prevažuje islam, vidieť hlavne v množstve mešít a typických bielych čiapkach, kečetoch, ktoré nosia najmä starší Albánci. Ostatní Kosovčania označuje svoju vieru ako umiernenú. „Náš islam je ako Cola light či ľahké cigarety Marlboro,“ opisuje kosovských moslimov pre agentúru AP imám Ilmi Krasniči z mesta Gjilan.
Kosovskí kresťania
Rovnica Kosovčan = moslim neplatí úplne. Sedem percent Albáncov sú kresťania, údajne ním bol aj bývalý vodca Kosovčanov Ibrahim Rugova.
A ešte jedna vec je v Kosove iná ako v ostatných moslimských štátoch. Láska k Spojeným štátom. Bolo to vidieť aj počas osláv nezávislosti v uliciach Prištiny. Kým na Blízkom východe americké zástavy pália, v Kosove nimi od radosti mávajú.
